Raz ráno som vstala s predsavzatím, že niečo musím pre seba urobiť. Päťdesiatka na krku, vlasy šedivé, telo mľandravé, tvár samá vráska a ja som sa doposiaľ nečinne pozerala, ako čas vykonáva na mne túto skazu. Zašla som do obchodu s kozmetikou a pre pocit zadosťučinenia som sa rozhodla kúpiť si krém na tvár. Predavač mi ponúkol hneď viacero druhov, ťažko si bolo vybrať. No potom siahol pod pult, podával mi téglik a vravel:

„Drahá pani, s týmto budete určite spokojná, omladnete o tridsaťpäť rokov.“

V podstate mi bolo jedno, ktorý si zoberiem, o tých zázračných účinkoch som si myslela svoje a tak som sa len zasmiala ako na dobrom vtipe a prikývla som:

„Môžete mi ho zabaliť.“

Doma som čítala: Krém s omladzujúcimi účinkami, vyrovnáva vrásky, atď... atď...blá, blá, blá. Zaujalo ma však zloženie. Stálo tam: Ingrediencie: Glycerín, výťažok z pavúčich bradavíc, jazýčkov lúčnych koníkov a sušené žľazy komárov samčekov. Fíha, preto som zaň vysolila takú nekresťanskú sumu! Veda ide riadne dopredu, alebo dozadu? Lebo tam ešte stálo, že je to recept starý 4000 rokov. No to je teda riadne po záruke! Za vyskúšanie nič nedám a tak som sa hneď večer s ním dôkladne ponatierala.

Ráno som vstala a nechcela som veriť vlastným dioptriám, po vráskach ani stopa. Ešte aj výdatná harmonika na krku bola fuč! Kolegyne v práci ma ubezpečili:

„Veď je to normálne, pozri sa na herečky, modelky, ty si myslíš, že prečo vyzerajú tak dobre? To len musíš do seba investovať, v ničom inom problém nie je.“
 

Povzbudená prvým úspechom som pokračovala v terapii. Do rána mi zmizli kŕčové žily. Na ďalší deň som zistila, že vlasy silne prešedivelé nabrali pôvodnú hnedú farbu. A potom som zažívala jedno prekvapenie za druhým. Chôdzu som mala pružnejšiu, pás sa mi očividne stenčil, pospomínala som si na veci, ktoré sa do mojej pamäťovej kapacity predtým už nespratali. Ba i okuliare som mohla pokojne odložiť. Keď som sa posťažovala, či pochválila, kolegyniam, radili mi:

„To nech ťa ani nenapadne prestať ten krém používať, vyzeráš super!“

A tak som sa natierala... a mladla. Hlas som mala jemný, dievčenský, poprsie mi mohla závidieť aj Pamela Andersonová po tretej plastickej operácii.
Keď som si začala so záujmom prezerať mladých chlapcov, napadlo mi, že by som s tým naozaj mala prestať. Lenže bolo to už silnejšie ako ja, bolo to ako droga. Dostávala som vyložene puberťácke nápady: podkladala som chlapcom nohy, chichúňala sa, alebo len tak im kurizovala. Na podnikovej schôdzi som nespôsobne žula žuvačku a namiesto prednášky počúvala volkmena, tak ma šéf jednoducho vyhodil.
A krému bola ešte polovička.
Keď som v kine urobila výtržnosť, lebo ma uvádzačka nechcela pustiť na film od 18 rokov, vážne som sa mala nad sebou zamyslieť, ale namiesto toho som to  hodila za hlavu. Tušila som, že je zle. A naviac ma chytili policajti, keď som šoférovala a tvrdili mi, že som komusi ukradla doklady.

A krém nie a nie minúť, nuž prišla posledná pohroma. Na návštevu sa dostavili sociálne pracovníčky  v sprievode mojich osemdesiatročných rodičov. Prečítali mi tam výňatok zo zbierky zákonov, čosi o povinnej školskej dochádzke. A potom zisťovali, prečo nenavštevujem školu, keď mám už šesť rokov... Pustila som sa do plaču a pocikala som sa. A to ešte nebol koniec...

???

Uááá, uááá, uááá...

 

Správa z novín: Podľa nemenovanej agentúry bol na náš trh omylom distibuovaný krém s dosiaľ neznámymi účinkami. Výrobok zatiaľ neprešiel testovacími skúškami a z toho dôvodu ho Štátna inšpekcia neodporúča používať.

text © Emília Molčániová, 4.9.2006
foto - Dívka v koši ©  Pavel Loužecký

DOPORUČUJEME:   další články v rubrice  ZÁBAVA  nebo v sekci LITERATURA