Emília Molčániová:  Chudoba pod hrad!
           
Toť nedávno ma zastavil  Ďuro, spolužiak zo susednej dediny a spýtal sa:
„Čože sa to tu u vás deje, všetko je  hore nohami, komunikácie prepchaté povozmi a na hrade plno mechanizmov.“
„Jój, Ďurko môj, odkedy si odišiel, tu sa ti udiali náramné zmeny. Hradný pán prestavujú  podzemné priestory hradu, vieš, mučiareň kapacitne nepostačuje, nuž sa bude rozširovať popod celú dedinu.“
„Jano, nuž a či vy máte v chotári toľko delikventov a zbojníkov?“
„Ani by som nepovedal, že vybočujeme z celoštátneho priemeru, ale ľudia so všelijakými neduhmi nám kazia reputáciu. Ale asi by si tomu neporozumel, musím ti to rozpovedať od začiatku.
Vieš, mám ženu v Čechách na robotách, a keďže na panskom tam zarobí oveľa lepšie ako u nášho pána veľkomožného, je tam už dosť dlho. I zacnelo sa mi toť nedávno za ňou a rozhodol som sa, že sa s ňou skontaktujem. Lenže som nevedel ako. Preto som ukradol hradnému pánovi mobil, reku, zavolám a vrátim ho. Pandúri ma však pri čine chytili a bol som v problémoch. Pán gróf rozhodli len tak preventívne potrestať ma na dereši desiatimi palicami. Kým sa panstvo škodoradostne uškŕňalo, ja som bol blaženosťou celý bez seba, čo nevedeli pochopiť. Takú  perfektnú masáž skupiny sedacích a chrbtových svalov nedokáže vykúzliť ani Ilona Radodajová z vyšného konca.“
„Chceš povedať, že si vôbec nereval?“ opáčil nedôverčivo Ďuro.
„Revať som reval, ale  rozkošou, no čo ti mám povedať, vstal som z dereša ako znovuzrodený. Keď to pán gróf uvideli, od zlosti mi naparili ďalší trest. A nie jeden, ale  celú  tortúru, tú, ktorou mučia  zbojníkov a čarodejnice. Na začiatok ma na tri týždne uvrhli do hladomorne. To ti bolo labúžo! Vieš, doma nie a nie odísť od chladničky, nuž všelijaké neduhy zo zlých, oných, týchto... stravovacích návykov ma morili. A tu zrazu možnosť očisty organizmu od kadejakých škodlivín a zbytočností. Kto by to nebral? Všetkými desiatimi! Pil som len čistú vodu, teda nebola až taká veľmi čistá, našiel som v nej aj zopár pavúkov a múch, ale však aj tie musia piť. Nuž, Ďurko, čo ti budem hovoriť, z hladomorne som vyšiel bez pivného brucha aspoň o desať rokov mladší a vnútorne vyčistený ako BMG Invest po tunelovaní. Myslel som si, že mi už lepšie ani nemôže byť, no veľmi som sa mýlil. Premiestnili ma totiž do vedľajšej podzemnej miestnosti, kde horelo ohnisko a v ňom sa prihrievali železá. Do červena rozpálené  kliešte mi dokonale vypálili všetky kurie oká a otlaky, ktoré mi už dávnejšie strpčovali život ako exekútori z berného úradu. Naviac som zistil, že sa mi to s tou mojou lámkou akosi polepšilo. A potom prišiel na rad škripec. To ti je vynález! Priviažu ťa reťazami hore a dolu a perfektným spôsobom ti ponaprávajú chrbticu. Tá moja bola už ako dráha formuly jedna a teraz sú všetky stavce na svojom mieste ako poslanci v parlamente. Po vyobjímaní železnou pannou, kde som prešiel ozdravujúcou akupunktúrou, ma šmarili do hradnej priekopy. Tu som sa vykúpal v  osviežujúco studenej vode. Jedinečný záver! Odvtedy nebývam chorý, všetky neduhy sú preč, robiť vládzem za troch a na felčiara neminiem ani dukát.“
„No dobre, ale ako to súvisí s týmto turistickým ruchom pod hradom?“
„Len počkaj, nech to dopoviem. Dozvedela sa to celá dedina, potom župa a teraz to vedia už i na kráľovskom dvore. Chodia sem ľudia zo široka-ďaleka, dokonca i zo štátov tejto, no ako sa to... európskej únie. Všetci niečo vyparatia, ukradnú alebo sa pobijú, a trest ich neminie. Nie každý z poddaných má totiž dvadsať dukátov za návštevu u felčiara a tak sa chudoba zverí radšej do rúk kata. Je vypísaný aj konkurz na rozšírenie profesionálne zdatného personálu do mučiarne. Kapacity sa rozširujú, keďže sa veľkomožný rozhodli v tejto oblasti podnikať. Kráľovský medicinmam má migrénu z  tvrdej konkurencie, pretože idú chýry, že pán gróf mienia založiť dokonca i akciovú spoločnosť.“
„Nuž, ale to by som chcel aj ja vyskúšať, tiež nie som najzdravší.“
„Máš smolu, pre veľký záujem by si na rad prišiel tak najskôr o rok. Ibaže by si...“
„Čo?“
„Ibaže by si zviedol mladú veľkomožnú pani, vieš, pán gróf sú teraz zasa mladoženáčom a nedajú na ňu dopustiť. A ručím ti za to, že po tomto delikte pôjdeš do podzemia medzi prvými...“

text © Emília Molčániová, 5.11.2006

DOPORUČUJEME:   další články v rubrice  ZBÝVÁ DODAT ...  nebo v sekci LITERATURA