Toto je veľmi zaujímavá správa.
Že vraj jeden človek, asi ho na to nahovorili vedci, lebo vedci sú zvedaví a chcú si všetko overiť, takže ten človek sa nechal vysadiť na pustom ostrove a žil tam ako voľakedy legendárny Robinson Crusoe. Teda sám. Toľko správa.
Nehovorí sa v nej napríklad o tom, či mal zo sebou mobil. Lebo keby ho mal, tak o nič nejde. Kedykoľvek by mohol zavolať na centrálu, že ho to už nebaví, aby poňho prišli, že má výskumu po krk. Alebo by mohol len tak komunikovať, esemeskovať, krátiť si dlhú chvíľu.
A v správe sa nehovorí ani o tom, či mal zo sebou nejaké potraviny, nástroje, atď., alebo čo si musel všetko obstarávať sám, len z toho materiálu, ktorý mu zo stroskotaného korábu vyplavila na breh voda oceánu. Tak či onak, medzi oboma stroskotancami, tým pravým /Robinson/ a tým fiíngovaným /výskumník/ je niekoľko podstatných rozdielov.
Predovšetkým ich rozdeľuje zámer. Robinson Crusoe, ako vieme, nemal v úmysle stroskotať. Jeho zámery boli celkom iné. Koniec koncov stroskotať to nemôže byť nijaký solídny plán. Každý chce uspieť, nie neuspieť. A stroskotanie je neúspech. Či už v pravom, alebo prenesenom zmysle slova. Takže Crusoe vyplával za celkom iným cieľom a stroskotanie sa mu prihodilo.
Výskumníkovi sa to neprihodilo, on bol zámerne vyslaný a poverený stať sa na istý čas /vraj na tri roky/ stroskotancom. Takže on nestroskotal, ani v pravom, ani v prenesenom zmysle slova. On chcel byť sám na pustom ostrove. A to sa mu podarilo, takže možno už od začiatku hovoriť o úspechu. A celkom iste, napadlo mi, pretože som len človek, to nerobil zadarmo. Určite to mal dobre zaplatené, kurva jedna podvodnícka.

Prepáčte, trochu som sa nechal uniesť emóciami. Emócie sú v jednom paradoxné. Že prezradia, čo si človek myslí. A pritom máme dojem, že ide o city. Ale odbočil som. Robinsonovi sa prihodilo nešťastie. U nášho výskumníka o nešťastí nemožno hovoriť. Išiel tam dobrovoľne a v neposlednom rade...pardón, zase som chcel začať o peniazoch. Jedným slovom, čo bolo pre Robinsona nešťastie, to bol pre výskumníka džob. Uznajte, to sú dve absolútne odlišné životné situácie. Keby bol Robinson našiel na ostrove zakopaný poklad, dalo by sa hovoriť o šťastí v nešťastí. Ale on poklad nevykopal, to Danielovi Defoemu nenapadlo. S tým prišli o niečo neskôr až Dumas a Stevenson. Robinsona autor odmenil inak. Nie zlatom, ale človekom nad zlato.
Toľko sa dá povedať o výskyte Piatka v tomto tragickom príbehu. Piatok je dôkaz, že človek sám neprežije. Ale dvaja už majú nádej. Náš výskumník nepotreboval Piatka, lebo nepotreboval nádej. Vedel, že pracovníci z vedeckej centrály o ňom vedia /lebo sú to vedci/ a skôr či neskôr poňho prídu. Robinson túto istotu nemal. Preto sa stal hrdinom románu a výskumník produktom vedeckého bádania. Je v tom istý rozdiel, sám neviem presne aký, ale vidí sa mi, že značný.

text ©  Milan Lasica, 10.4.2006   

 

DOPORUČUJEME:  další články v rubrice  ZBÝVÁ DODAT ...   nebo nebo v sekci PUBLICISTIKA