-
-
Strážmajster Brnčalík sa cítil silne frustrovaný. Už roky
stával na diaľnici D1, meral rýchlosť uháňajúcim autám,
zastavoval nepozorných vodičov a dával pokuty za
nevyhovujúci technický stav motorových vozidiel. Stále tá
istá činnosť, stále tie isté sankcie, stále tie isté
namrzené, ba rozhnevané tváre pristihnutých vodičov. Nik mu
ešte nepoďakoval, že mu možno zachránil život, každý na neho
len nadával. Nik si nevážil jeho vytrvalé úsilie zlepšiť
úroveň cestnej premávky a tým i znížiť počet dopravných
nehôd.
-
Jedného dňa si preto povedal: Dosť! Nechcem viac vidieť
zúriacich mužov za volantom, ktorým som naparil pokutu,
neznesiem už pohľad na plačúce dámy, budem robiť vodičom už
len radosť a rozdávať úsmev.
-
Ako povedal, tak aj urobil. Tak, ako vždy, postavil sa na
okraj diaľnice a mávatkom zastavoval svoje obete.
-
„Pán vodič, viete, akého priestupku ste sa dopustili?“
zaznela profesionálna otázka.
-
„Nie, nie som si ničoho vedomý,“ povedal dotyčný za
volantom.

-
„Správne. Vaša jazda bola perfektná, bez akejkoľvek
chybičky, a preto vás odmeníme.“ Vytiahol 500 slovenských
korún a podal vodičovi, ktorý od údivu zabudol zavrieť ústa.
To sa mu podarilo až doma, keď to rozprával žene.
-
Takto to išlo deň čo deň. Brnčalík mal pocit z dobre
vykonanej práce a vodiči sa predháňali jazdiť čo
najvzornejšie a zapáčiť sa pánovi policajtovi. Brnčalíkov
život sa zmenil na nepoznanie. Každé ráno sa tešil do práce,
pretože táto nová výchovná metóda mu spôsobovala
neuveriteľné potešenie.
-
Lenže vieme, že žiadna radosť netrvá večne. Tak to bolo aj
v našom prípade. Do cesty mu prišla ctená pani Elvíra a ako
množstvo ďalších, aj ona urobila strážmajstrovi Brnčalíkovi
radosť svojou ukážkovou jazdou. V žiadnom prípade však
peniaze od neho nechcela vziať.
Až po dlhom handrkovaní jej policajt položil bankovku na
prístrojovú dosku násilím. A to sa nemalo stať. Pani Elvíra
mala totižto neuveriteľne žiarlivého muža a tak na
vysvetlenie, odkiaľ ju má, jej tresol riadne zaucho. Sám jej
dával týždenné vreckové 20 Sk a tak jej vykričal, že bola
zarábať v erotickom salóne, alebo nebodaj má milenca, ktorý
si ju vydržiava.
Márna bola Elvírina oponentúra, neveril jej. Vybral sa teda,
aby spomínaného mandanta našiel na svojom stanovisku.
Žiarlivý manžel inzultoval policajta a privodil mu pracovný
úraz. A to je pomaly koniec nášho príbehu.
-
Dnes by ste už zbytočne hľadali strážmajstra Brnčalíka na D
jednotke. Ešte v ten deň bezzubý policajt podal žiadosť o
preloženie z úseku dopravy na úsek krádeží a niet toho, kto
by túto novú, praxou overenú metódu, opäť dal do užívania.
text ©
Emília Molčániová, 4.7.2006
DOPORUČUJEME: další články v rubrice
ZÁBAVA
nebo v sekci
LITERATURA |