Dobrý doktor / Boj o pacienta / Futbalová fanynka
Rubrika: Literatura – Povídky
| DOBRÝ DOKTOR „Čo si želáte?“ „Sestrička, prišiel som za pánom doktorom.“ „Súkromne?“ „Nie, prišiel som kvôli zdravotným problémom.“ „Ale, to ste sa pomýlili, náš pán doktor nelieči a teraz momentálne je aj tak pracovne zaneprázdnený, takže…“ „Akože, tak je doktor, či nie je?“ „Je doktor, ale lieči iba… či čo to vravím, nelieči, no, má na oddelení iba mŕtvych… on je totiž…“ „Sestrička, aký máte problém?“ „Pán doktor, tento pán prišiel za vami…“  „Dobrý deň, tak v čom vám môžem pomôcť?“ „Pán doktor, prišiel som za vami, lebo ma bolia päty.“ „Ale tu nie je ambulancia, tu je patológia…“ „No, výborne, tak som tu predsa správne, bolia ma päty a tu je patológia, nie?“ „Nie, nie, to musíte na ortopédiu, alebo na chirurgiu.“ „Bol som tam, ale tam je strašne veľa ľudí, stoja až po schody.“ „Ja neliečim, ja mám na starosti iba mŕtvych.“ „Takže, musím najprv zomrieť, aby ste sa ma ujali?“ „Správne.“ „No, ďakujem pekne. To sú mi pomery v dnešnom zdravotníctve! Ale aj tak, keďže nemám kam ísť, mohli by ste sa mi pozrieť na tie päty?“ „Už som vám predsa povedal…“ „Ste doktor? Ste. Tak mi musíte pomôcť, predsa ste to prisahal, nie?“ „To hej, ale pozrite sa, predsa nepôjdete so zápchou k zubárovi, každý lekár má na starosti inú časť vášho tela a tak…“ „Počkajte, zle hovoríte, raz som išiel so zápchou k zubárovi a veru, stihol som prísť len po čakáreň, stačilo mi počuť vŕtačku a dostal som dokonca hnačku! Tak vidíte, človek nikdy nevie… Tak sa mi už pozrite na tie päty…“ „Viete o tom, že ste neodbytný? Tak sa teda vyzujte. Kedy vás to začalo bolieť?“ „Dnes ráno som nechtiac stúpil do akejsi jamy, či kaluže a hneď mi to očernelo a omodrelo…“ „Sestrička, prineste lieh. No, podívajte sa, poumýval som vám to a hneď je to lepšie. To bol len nejaký olej, či špina…“ „Pán doktor, veď vy ste poklad, mňa to už vôbec nebolí a už nemám ani modrinu. A že vraj neviete liečiť… To vás budem odporúčať všetkým mojim známym…“ „Zájdite s tým pre každý prípad na ortopédiu.“ „Načo? Teraz mám namierené na očné.“ „Čo, máte problémy aj s očami?“ „Nie, bolí ma zub.“ „Ale prečo potom na očné, chceli ste povedať na zubné, nie?“ „Nie, nie, ide o očný zub.“ |
| BOJ O PACIENTA “Dobrý deň, pani vrátnička, prosím vás, otvorte nám, vediem na pohotovosť ťažko chorého.“ „Dobrý den, pravdáže vás pustým, ale ponajprv musím videt vaše doklady.“ „Načo teraz doklady, potrebujeme súrnu lekársku pomoc…“ „No, to by mohel poviedet každý a co ket ste náhodú teroristy, alebo akésik také dajaké živly…“ „Netárajte, či nevidíte, že tento muž má dušu na jazyku?“ „No, to vidým, ale opatrnost je opatrnost. Tak co mu chybí?“ „Preboha, ženská, náš pacient má asi infarkt…“ „Ste snad dochtor, že to tak dobre víte?“ „Prekonal už tri, tak asi aj teraz …“ „Keď prekonál tri, tak vytríme aj štvrtý, tak ty doklady…“ „Dokelu, tu sú, ale už rýchlo otvorte, vidíte, že ledva stojí na nohách… Vydrž, Janko, hneď sme tam…“ „Mladý pánko, ešte mi povjezte poistóvnu a bude to.“ „Čo ja viem v akej je poisťovni, prosím vás, volajte niekoho, ale rýchlo, už ho neudržím, padá…“ „Jesli vám móžu poradit, oprite ho o stenu… a teraz tú poistóvnu…“ „Nemáte tu nejaký vozík, alebo nosidlá a sanitára…?“ „Né, vozíky, ty už dávno nemáme, buď ich ukrali, alebo rozobrali na súčásky.“ „Tak zatelefonujte na pohotovosť, nech si po neho prídu, musím ho položiť, už nevládzem.“ „Poradim vám ešte, podložte mu pod hlavú čapicu, aspoň tak to robá… No, ale aby ste nepoviedali, skúsim tam brnknút… Vrátnyca… Ná, jákže? V porádku. No, vravím vám, na pohotovosti majú plno a lekári sú na vizíte.“ „Čo mám teda robiť, stráca vedomie, preboha robte niečo…“ „Že byste nepoviedal, dám vám ešte poslenú dobrú radu: počkajte chvilku, myslím, že na patológii majú tech vozikú vác, jak sa zdá, ten se mu bude asi víc hodyt… No, co sem ríkala…Je po nem. Haló, patológia? Rychlo prindyte, je tu zas jeden pro vás… A, Ferko, kolik nám ich ešte chybí do splnenya té zmluvy s pohrebnýma službama?“ |
| FUTBALOVÁ FANYNKA Na ihrisku beží dôležitý zápas. Ide o všetko. Každý rozhodcov hvizd je prísne sledovaný a komentovaný. Zovšadiaľ sa ozývajú kritické hlasy na jeho adresu, prím vedie najmä blondínka z tribúny. 5. minúta: „Počúvaj, ak máš robiť svoju robotu poriadne, tak nestváraj koniny, jasné? Chlapci, ideme, nevšímajte si toho somára s píšťalkou!“ 17. minúta: „Kde si dal oči, ty čierny truľo, veď to bol jasný faul, dívaj sa poriadne a keď to nedokážeš, zájdi si k očnému… Ak nemáš 20 korún na lekára, podarujem ti ich!“ 21. minúta: „No, nevravím? Veď ty potrebuješ aspoň dvanásť dioptrií. A ktovie, či nie si aj farboslepý. Nečum na sukne, ale do ihriska. Chcem vidieť toho idiota, čo ťa sem nominoval!“ 33. minúta: „Vieš, čo? Ty sem už radšej viac nechoď, lepšie zvládneš doma pranie zasratých plienok ako rozhodovanie. Rýchlejšie, chlapci, ukážte im to a poriadne!“ Koniec 1. polčasu: „Počúvaj, Fero, ak mieniš takto rozhodovať aj druhý polčas, radšej zostaň v šatni. Inak si to s tebou vybavím po zápase. A na to sa môžeš tešiť!“ 58. minúta: „Čo nepískaš, ty chrapúň, veď to bol ofsajd ako hrom! Čudujem sa, že ťa súperi nechytia pod krk. Ak z toho vyviazneš živý, ja to za nich dokončím…!“ 85. minúta: „Vedela som, že si nula v posteli, ale že aj na ihrisku… Večer sa priprav na najhoršie!“ K fanynke pristúpili dvaja policajti: „Pani, správate sa neprístojne. Ako môžete niečo také o rozhodcovi tvrdiť?“ „Čo by som nemohla! Je to môj manžel!“ |
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 12. 01. 2007.
Další články autora
- Kvety / Nerozumiem tomu... / Sila sugescie
- Emilía Molčaniová: So ženami to treba vedieť / Chlapi, mám riešenie!
- Emília Molčániová: Večera na francúzky spôsob | Cesta do pôrodnice | Heuréka
- Emília Molčániová: Nedorozumenie / Pomsta / Veľmi úzka spolupráca
- Emília Molčániová: Kto sa smeje naposledy / Prvá lastovicka
