Milan Markovič: Negramotným na staré kolená

Rubrika: Literatura – Fejetony

             


Negramotným na staré kolená

Zvyknem si dávať pozor, aby som nevychvaľoval staré zlaté časy, nehromžil na dnešnú mládež a vôbec nepôsobil ako expartizán, čo pri vatre spomína, ako za povstania hnali kohosi z lesa takou rýchlosťou, že sa ani nedozvedeli, kto to bol.
No a už zase mám tú obavu: dopočul som sa, že na ktorejsi výberovej základnej škole pre mimoriadne nadané deti sa už neučí písanie. Písanie rukou. Písmom písaným, nie tlačeným, aby som bol pochopený. Bojím sa, že pri všetkej úprimnej snahe to nepochopím a budem nadosmrti zazerať na tých, čo dopustili, aby sme zase šmahom ruky zrušili, čo tu bolo po stáročia.
Aby som bol spravodlivý, písané písmo sa neruší celkom, ale uprednostňuje sa znalosť tlačeného písma, no a popritom, ak niekto veľmi chce, možno ho zasvätiť aj do tajov krasopisu.
Snažím sa to pochopiť: ako často sa dnes už decko, ba i človek dospelý, stretne s písanou formou našej abecedy? Minimálne, skoro vôbec. Na ulici, v obchodoch, na úradoch, všade sa stretávame len s tlačenou podobou písma. Čo sa estetického zážitku týka, e-mail síce nikdy nenahradí úhľadne napísaný list na krásnom ručnom papieri, ale sám si už veru ťažko spomeniem, kedy som čosi podobné niesol na poštu. Pohľadnica? Načo, keď esemeska nájde svojho adresáta rýchlejšie, spoľahlivejšie a dokonca aj lacnejšie? No a keď už naozaj nájdeme nejakú extra vtipnú kartičku, tak všetko, čo treba poslať, tam už je vytlačené. Už sa len podpísať.
Ozaj, budeme sa o pár rokov vedieť aspoň podpísať? A ak áno, nebude to dačo veľmi podobné trom krížikom? Nie, nie, zbadal som sa. Veď čo nevidieť je tu elektronický podpis, tak načo o tom špekulovať...
V Slovenskej grafologickej spoločnosti dúfajú – čítal som – že písané písmo nezanikne a že vždy bude patriť medzi základné zručnosti civilizovaného človeka. Nuž, kde inde by mali dúfať, keď nie tam, kde zakrátko prídu o prácu. Neviem, neviem, z histórie totiž vieme, že už zaniklo veľa užitočných zručností.
V súvislosti s pojmom civilizácia som dávnejšie počul veľmi drsnú stručnú charakteristiku dejín ľudskej civilizácie: Od pračloveka k atómovej bombe a späť. Nemôžem neponúknuť svoju paralelu: Od klinového písma k počítačovému veku a späť. Isto možno vycítiť, že ma ten vývoj mierne rozčuľuje. Nuž ale každý ma musí pochopiť: Na kieho čerta som sa ja učil ten krasopis, keď čokoľvek napíšem (hoci vôbec nie krasopisne), aj tak to o pár rokov už nik neprečíta?! Paličkovým až tak dobre neviem. No nie som ja na staré kolená tak trochu negramotný?

www.markovic.sk

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 23. 05. 2009.