Milan Markovič: Boj o stádo

Rubrika: Literatura – Fejetony

Bývalý režim mal priam v popise práce zoradiť nás do šestnásťstupov (prvý máj) či do iných pravidelných útvarov (celoštátna spartakiáda) a v nich jednotne pokrikovať predpísané heslá a spoločne mávať rukami, unožovať, skackať či predkláňať sa. Hej, predklon vo vyrovnaných radoch bol vôbec ten najžiadanejší.
A vôbec, či to bol Adolf v Norinbergu alebo Mao či Kim na ďalekom východe, každý slaboch na čele totality sa cítil mocný len dovtedy, kým stádo pochodovalo, prevolávalo a spievalo ako jeden muž. Nikdy som nevidel v tvári výraz väčšej neistoty a strachu, ako keď rumunský upír Ceaucescu počas svojho decembrového prejavu začul na námestí jediný výkrik nesúhlasu. Nového roku sa už nedožil.
Mal som mylný dojem, že z víťazstva novembra sa tešíme všetci. Zvyk je železná košeľa, no a my sme po päťdesiatich rokoch už nosili košele titanové. A tak stádu bolo čoraz viac clivo za pohoničom. Prestali byť povinné vyrovnané šíky, už nikto nekričal: ľavá, ľavá! A začalo to chýbať. Niet divu, že podnikatelia zaňuchali príležitosť.
Hneď ten prvý dovliekol elektrického Santa Klausa, oblepil ho svetielkami, povystrihoval nápisy MERRY CHRISTMAS! a zapol do prúdu. Ježiško dostal úder na solar a stádo odkleplo nový svetonázor.
Druhý vytušil, že viac ako fašiangy priláka masy nezrozumiteľný, ale efektný Halloween s desiatkami povyrezávaných a rozsvietených tekvíc.
Ďalší odhadol, že treba získať indiferentnú mládež a bystro implantoval do našich končín anglosaského Valentína, vraj na počesť biskupa z Terni, ktorý v 3. storočí napriek cisárskemu zákazu svadieb na území Ríma tajne oddával zaľúbených a mužom radil, aby neopúšťali svoje ženy a netiahli do vojen. Popravili ho napriek tomu, že priamo nezavinil šírenie masového nevkusu a degradáciu ľudskej individuality a intímneho citu na dotovanie primitívnej komercie nákupom bonboniér v tvare srdca, prípadne ružových plyšových vankúšikov, z ktorých sa po stlačení ozve chrapľavé „ajlavjú“.
Nedávno som sa dozvedel, že oproti vlaňajším päťdesiatim percentám pred týždňom manifestačne prejavili svoju zaľúbenosť na Slovensku už len dve pätiny mládeže. Nejasám však predčasne. Mládež predsa nie je väčšina! Vymyslíme niečo iné! Nedáme zahynúť pocitu dobre organizovaného stáda! 

www.markovic.sk

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 12. 10. 2009.