Milan Lasica: Blížia sa Vianoce
Rubrika: Literatura – Pohlazení
| Blížia sa Vianoce. A, predstavte si, začalo snežiť. To nie je normálne, pomyslel som si, na Vianoce má predsa pršať, snežilo keď som bol malý chlapec. Aj to možno len raz, dva razy za celé detstvo, ale v spomienkach sa mi to znásobilo a keď sa blížia Vianoce vždy hovorím svojim deťom „Vianoce, keď som bol malý, tak vždy na Vianoce snežilo, a teraz prší“. Deti ma zbožne počúvajú a rozmýšľajú o tom, aké to muselo byť krásne, keď na Vianoce snežilo. Sneh vŕzgal pod nohami, fabulujem ďalej a my sme išli, celá rodina, z kostola, ponáhľal som sa, lebo doma, pod stromčekom ma čakali darčeky, väčšinou knihy, zdôrazňujem, aby moje deti pochopili, kde sú tie pravé hodnoty a hneď pridávam príhodu o mne, kamarátovi Vilovi a spolužiakovi Dušanovi, o tom, ako som sa s Dušanom pohádal, lebo on ešte stále veril, že darčeky nosí Ježiško a ja som mu vysvetľoval, že darčeky kupujú rodičia, tajne ich dávajú pod stromček a tvrdia, že ich ta priniesol Ježiško a hovorím tým svojim deťom ako sme sa pre to pohádali a ako nás Vilo rozsúdil, lebo nám vysvetlil, že nebyť Ježiška a jeho dobroty a toho, že nás ochraňuje, nemohli by nám rodičia tie darčeky kupovať a dávať pod stromček, lebo by možno boli chudobní, možno by boli chorí a možno by ani neboli, my dvaja s Dušanom sme boli ticho a boli sme aj trochu zahanbení, najmä ja, lebo som si myslel, že keď Dušanovi prezradím ako to s darčekmi naozaj je, že konám akýsi hrdinský skutok, že odhaľujem pravdu, ktorú sa už Dušan musel jedného dňa dozvedieť a že keď sa to teraz mojou zásluhou dozvedel, tak sa mu otvorili oči...  No a čo, myslím si teraz, čo keď sa mu otvorili oči a ktovie či sa mu naozaj otvorili, prečo som si to vtedy myslel, dnes by som konal inak, bol by som ticho, nechal by som Dušana v tom, že darčeky naozaj priniesol Ježiško, že Ježiško naozaj dostal od neho list v ktorom ho o tie darčeky poslušne prosí, že Ježiško si ten siahodlhý zoznam prečítal a vyhovel, lebo má Dušana rád a dopraje mu, prečo som Dušanovi pokazil tú krásnu ilúziu a rozmýšľam, kto ju pokazil mne, asi Vilo, alebo nejaký iný starší spolužiak, čo mal chuť odhaľovať pravdu, tak ako ja, keď k nám prišiel Mikuláš a ja som podľa žltých topánok poznal, že je to ujo Karol a mal som pocit víťazstva, nie sklamania, víťazstva, ktovie prečo je to tak, veď by bolo oveľa krajšie keby som ešte aj teraz veril, že to bol Mikuláš a nie ujo Karol, keby sme na Mikuláša verili všetci, lenže ak by sme verili všetci, kto by potom robil Mikuláša a Ježiškovi ani nehovorím, nejde to, človek nemôže byť donekonečna dieťaťom, škoda, ale Vilo mal asi pravdu, Vilo Ježiška obhájil, aspoň my dvaja s Dušanom sme Vilovi uverili. Pekné Vianoce. |
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 23. 12. 2010.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
 |
Zdeněk Pošíval |
 |
Ivo Šmoldas |
 |
Ladislav Gerendáš |
 |
JUDr. Ivo Jahelka |
 |
Jiří Menzel |
 |
Jiří Suchý |
 |
Jaroslav Vízner |
 |
Milan Markovič |