Natália Žembová - Peter Závacký: Keď chceš rozosmiať Boha, povedz mu ráno svoje plány

Rubrika: Publicistika – Rozhovory

Moderátorku hlavného televízneho spravodajstva slovenskej televízie Natáliu Žembovú a jednu z jej najobľúbenejších tvárí poznajú diváci nielen ako pôvabnú ženu, ale aj ako priznanú mediálnu profesionálku. Rozvážnú, inteligentnú, originálnú a pohotovú, príjemnú a pritom skromnú, pokornú, vľúdnu a jemnú. U moderátorky a novinárky obdarenej všetkými "päť P“ - inventio, disosito, dictio, actio, memoria - oceňujú ešte navyše zrelý ženský šarm a charizmu, keď spravodajstvo pod Tatrami obohatila a umocnila o nový rozmer - gráciu a eleganciu. Aj jej zásluhou patrí dnes spravodajstvu STV vysoká sledovanosť na mediálnom trhu na Slovensku.

Silná, smelá a odvážna mladá žena (nebojí sa povedať svoj názor a ani ho obhajovať), ktorá našla v sebe veľkú odvahu nabrať v živote "second wind" a prihlásiť sa do konkurzu na televíznu moderátorku. Nakoniec sa cez rádio dostala aj na obrazovku, aby sa po príchode do STV už po roku redaktorskej práce dostala k moderovaniu hlavného večerného spravodajstva. Jej premiéra mala dátum 20. máj 2007.

Vyštudovala zdravotnícku školu, keď sa jej životný sen o štúdiu medicíny a bielom lekárskom plášti lekárky kardiologičky liečiť ľuďom srdcia rozplynul (neprijali ju na školu), začala pracovať v nemocnici ako zdravotná sestra, najprv v Trenčíne a neskôr v Bratislave. Vydala sa, stala sa dvojnásobnou mamičkou. Keď po druhej materskej sa chystala nastúpiť do práce, televízia práve ponúkala šancu dievčatám stáť sa moderátorkou novej populárnej televíznej súťaže speváckych talentov.

Ako sa stala z vyštudovanej zdravotníčky dnes úspešná a obľúbená televízna moderátorka?
Nikdy som netúžila stáť na pódiu alebo sedieť pred kamerou. Hoci moju osobu celý život sprevádzali rôzne umelecké aktivity. Navštevovala som divadelný krúžok, chodila do folklórneho súboru, recitovala a spievala na súťažiach či maľovala. No rola televíznej moderátorky bola pre mňa príliš vzdialená skutočná. Videla som ich nablýskaný svet, ale netúžila byť jednou z nich.

Čím si vás nakoniec predsa len získala televízna obrazovka?
No stalo sa...moja mamičkovská rebélia dostala svoje ovocie. Konkurz na moderátorku prvej série Slovensko hľadá superstar mi otvoril dvere do médií. Všimli si ma „správni ľudia“ a to bol môj prvý krok v televíznej "brandži" ...hoci to slovo nemám veľmi rada.

Akých "päť P" by mala mať podľa vás dobrá moderátorka?
Byť pravdovravná, poctivá v práci, príjemná, po- hotová, pokorná.

A aká chcete byť vy?
Všestranný profesionál a zdatná v improvizačnom umení a pohotová v krízových okamihoch...

A váš vzor moderátorky?
Kedysi bola mojou „bohyňou“ na obrazovkách Izabela Pažítková, Nora Beňačková a neskôr Halina Pawlovská. Videla som ich nablýskaný svet, ale netúžila byť jednou z nich. Stále obdivujem moderátorov českej televízie a BBC a CNN.

Aké boli vaše televízne začiatky? A kedy?
Začínala som v roku 2004 v bratislavskej televízii. Bola to drina naučiť mamičku po materskej dovolenke správne hovoriť, artikulovať a neskôr aj pôsobiť na obrazovke prirodzene, ale moja drina stála za to. Dnes asi žnem úrodu, ktorú som si roky pestovala. Do STV som prišla v roku 2006. Rozhodla som sa, že skúsim či by ma prijali namiesto domáceho spravodajstva. Odvážna voľba, pretože som ani netušila, ako sa domáce spravodajstvo robí. Ale dobre, že som bola taká hlúpa. Teraz by som tú odvahu už nemala.

Čím si vás získalo televízne spravodajstvo, ktorého ste dnes jeho prvou tvárou?
Spravodajstvo je živý organizmus, ktorý a vyvíja do poslednej sekundy pred vysielaní a často aj počas neho. A ten adrenalín vami presiakne...vnoríte sa do vysielania a už pre vás existuje iba správa a divák, ktorému ju hovoríte... vaše telo vypne funkcie vášho osobného blaha a keď sa zasvieti červená, ste tam iba vy a divák...

Ste aj moderátorkou úspešnej a stále sledovanejšej relácie Hlas Európy. Je to posun od spravodajstva k programovo a obsahovo náročnejšej relácii pre odborníkov ale i širšiu verejnosť – v hutnom moderátorskom zábere na aktuálne dianie v Európskom parlamente. Čo pre vás znamená jej moderovanie a čo vám dáva?
Reláciu robíme pre divákov nielen na Slovensku, ale aj pre Brusel. A to mi dáva pocit zodpovednosti a ženie ma to k ďalším cieľom. Relácia je zaujímavá svojím obsahom. Moderovanie je náročnejšie, diskutujem s ľuďmi, ktorí pracujú v európskych inštitúciách, často mám hostí z pôdy nášho parlamentu, či analytikov. A to je pre mňa výzva. Dáva mi to širší rozmer moderovania, pohybu pred obrazovkou prípravy na vysielanie. Vo večerných  správach som „zviazaná“ stolíkom, takže sa v Hlase Európy cítim slobodnejšie, ako v Správach. Robím ich rada a s plnou silou.

Čo si moderátor váži viac - ocenenie odbornej kritiky alebo laickej poroty - diváka?
Viete, odborná porota je zložená z odborníkov, ktorí si všímajú na vašom prejave, vystupovaní a pôsobení aj to, čo laik ani nepostrehne. Preto je pre mňa ocenenie odborníkov dôležité. No ak divák ma zasa vníma po tej pocitovej stránke. Ak pôsobím na diváka nepríjemne, namyslene a povýšenecky, prepne ma a viac nezapne. Ale pokiaľ sa k vám prihovorím ako normálna a prirodzená žena, ktorá vám chce povedať, čo doma aj vo svete a navyše milo - ak sa to hodí pridám aj úsmev - tak si možno poviete, že si ma radi pozriete aj na budúce. Preto je pre mňa hlas diváka hlasom božím.

Čo vám práca moderátorky dáva a o čo vás oberá?
Dáva mi prehľad a všeobecný rozhľad o udalostiach doma aj vo svete. Nové vedomosti, skúsenosti. A čo mi berie? Súkromie a pocit bezpečia... Už nie som skrytá, šedá.    

Ako sa vyrovnávate s popularitou? Už ste si na ňu zvykli? Je príjemná?
Je príjemná do tej miery, kým vás ľudia akceptujú ako príjemného človeka, ktorý je rovnaký na obraze, ako v skutočnosti. A o to sa stále snažím... A popularitu ani nejako obzvlášť nevnímam.

Moderátorka na obrazovke je dnes aj modelka. Viete, že inšpirujete ženy svojim oblečením? Pôsobite vraj módne a elegantne, vaše kostýmy sú jednoduché, ale pôsobivé... váš účes každý večer iný a stále pôsobivý... Máte posledné slovo pri výbere kostýmov a účesov?
Moderátori majú vlastné výtvarníčky, ktoré sa starajú o náš vzhľad. Kostýmy sú šité na mieru a môžeme povedať, ako si ich predstavujeme, čo by sme na nich vylepšili. Výsledok je teda tímová práca.

Čo vás napadne prvé, keď uvediete v správach poslednú správu a v štúdiu zhasne červené svetlo?
A hotovo.. idem domov... vždy si pomyslím na čo mám chuť, čo dobré si dám na neskorú večeru.

Bývate v peknom svojpomocne postavenom domčeku, keď ste sa sem prisťahovali z Bratislavy. Ste Bratislavčanka?
Narodila som sa pri Trenčíne, v Hornom Srní obklopenom Bielymi Karpatami a cementárňou. V Bratislave sme s manželom a deťmi bývali v jednoizbovom byte. V Rohožníku predávali pozemky a my sme si tu postavili 5 izbový dom - domov. Svojpomocne, za výdatnej pomoci štyroch živnostníkov, ktorí sú našimi priateľmi doteraz.

Ale rozprávate peknou spisovnou slovenčinou.
V mojom rodisku sa rozpráva tvrdo, takže spisovnú slovenčinu som sa musela poctivo učiť.

Ako zvládate úlohu moderátorky a úspešnej mladej ženy s povinnosťami starostlivej matky? A popri tom ešte aj ďalej sa vzdelávať na vysokej škole?
Občas ťažko. Aj si poplačem, ale to patrí k životu. Každému sa raz minú baterky a musí sa dobiť. Ale aj tak mi najväčšie potešenie robia deti a starostlivosť o rodinu. Budíček mám pravidelne o 5:45. Pripravím raňajky pre deti a manžela, desiata pre deti do školy. Potom budím deti, klasické ráno u školákov. Keď mám deti v škole, zariaďujem ešte veci okolo domácnosti. Večer ich uložím do postieľok, porozprávam rozprávku, dám krížik na čielko. Poupratujem riad po večeri, uložím hračky... a je po polnoci. Aj dnes, boli už dve hodiny ráno a ja som sa pripravovala na rozhovor a stíhala si prečítať vaše zvedavé otázky.

Kde na to všetko beriete silu?
Únavu prekonám prechádzkou v prírode, či dobrou kávou... a relax? Relaxujem pri svojich koníčkoch.

A aké sú tie vaše koníčky?
Deti, pečenie, varenie, záhrada, bicyklovanie, knihy, belgická čokoláda, korčuľovanie, pletenie, hra na klavíry, spev, tanec, písanie básní, či úvah, lyžovanie, výlety s deťmi, rozhovory s mojím mužom.... je toho veľa...

Ako vyzerá jeden voľný deň moderátorky?
Keď nemám skúškové obdobie, tak je to ráno fitness-relax, potom domáce práce a nakoniec dobrá kniha, film a keď prídu deti zo školy, tak sa venujem a relaxujem s nimi... milujem hry a spoločné výlety.

Ste skôr domácky alebo spoločenský typ?
Ako kedy. Niekedy mám chuť byť doma, v hrubých ponožkách, pri horiacom krbe s pohárom vína v rukách v spoločnosti môjho muža. Inokedy ho nahovorím, aby sme šli spolu do kina či divadla alebo k priateľom. Ale milujem veľkú spoločnosť ľudí.

Ruch veľkomesta vám nechýba?
Z mesta sme sa aj s manželom a deťmi presťahovali pre veľký hluk, možno trošku aj strach z novodobých nástrah. Neláka nás mesto späť... keď chcem ísť do kina, tak jednoducho ideme do Bratislavy alebo u nás v Rohožníku. Keď chcem byť s priateľmi prídu alebo idem za nimi... nie je to problém... stále vidím v bývaní na dedine viac výhod a krás, ako nevýhod a starostí.

Aká je Natália súkromí? Milá a usmievavá ako na obrazovke?
Tak to sa opýtajte mojich blízkych! Ale asi hej... mám rada úsmev, robí človeka príjemnejším a krajším. A verte mi, že ma to motivuje k lepšej nálade... Snažím sa o to, aby rozdiel medzi „realitou“ a „obrazovkou“ bol čo najmenší.

Čím ste si podľa vás získali takú veľkú priazeň televíznych divákov?
Neviem.. možno tým, že sa nehrám na veľkú celebritu... neznášam to slovo... možno tým, že som zostala obyčajná mama so svojimi radosťami aj starosťami. Možno tým, že chcem ľuďom prinášať správy nie neľudsky a chladne, ale s určitou dávkou pokory a skromnosti. Dávam najavo, že aj ja som len človek.

Cítite, že tí diváci vám veria?
Ja som len rada, ak niekto pocíti pri mojom moderovaní z obrazovky pokoj a teplo. Viete, denne stretávam ľudí, ktorým základné ľudské teplo chýba. Nič viac nechcem, iba to, aby človek, ktorý sa na mňa cez obrazovku pozrie, aby sa cítil lepšie a pocítil, že nikto z vás, divákov mi nie je ľahostajný... som tu pre divákov... aby som im slúžila tým, že vám poviem čo je nové doma a vo svete.. ale som v prvom rade človek... obyčajný človek, ktorý túži byť milovaný a túži milovať.
Vždy sa viem poteším milým slovám od mojich verných divákov, ktoré občas vedia pohladiť a trošku zohriať. V tomto studenom svete plnom zloby a nenávisti je fajn stretnúť a zažiť ľudí, ktorí dokážu zohriať slovom a pohladiť úsmevom. Ďakujem im za ich priazeň. Keby som mohla, tak by som cez obrazovku objala celý svet...

Ste úspešná žena. Myslíte si, to aj vy o sebe?
Nie... možno som úspešná v tom, že som porodila dve zdravé deti a dokázali sme s manželom postaviť dom z poctivo zarobených a splácaných peňazí.

Aké je vaše životné krédo?
Mám ich viac... “Všetko sa dá, keď sa chce“... “Všetko je pominuteľné“.... “Božie mlyny melú pomaly, ale          isto“.... “Každému sa všetko vráti... aj to dobré, ale aj to zlé“... “V láske niet strachu“... Páči sa mi aj myšlienka... “Keď chceš rozosmiať Boha, povedz mu ráno svoje plány“.

Ako vnímate plynutie času života?
Raz sa ma pýtal jeden kňaz, či viem, aký veľký dar nám dal Boh? Odpovedala som: Všetko je pominuteľné... Som rada ak plynie čas rýchlejšie, keď nás niečo trápi. Spomaliť by mohol, keď je nám dobre, keď sme v pohode a šťastní. Ale napokon... Boh nám dal čas na to, aby sme vedeli, kedy prísť a kedy odísť.. kedy je čas na milovať a kedy bojovať proti zlému...

Zažili ste už niekedy takú chvíľu v živote, keď ste pocítili, že čas by sa mal zastaviť?
Hej.. boli to chvíle v kruhu mojich najbližších, keď som kojila deti, keď sú Vianoce alebo keď sme spolu na dovolenke... Objatie mojich detí vo mne pretrvá večne...

Neskrývate, že pre váš život je dôležitá viera? Prečo? Čo vám dáva?
Dáva mi život... pokoj v duši, lásku aj vnútornú vyrovnanosť. Viera je pre mňa zlato, ktoré vo mne vyrástlo a rastie stále viac. Viera je pre mňa nádej, že Boh ešte nestratil dôveru v nás ľudí. A vďaka viere dokážem so sebou robiť veľké veci... lebo Boh robí veľké veci v tichosti.

Máte rada na ľuďoch, keď sú prvoplánoví a ľahko čitateľní alebo radšej ľudí poznávate?
Asi skôr čitateľných ľudí preferujem... ľahšie sa mi s nimi komunikuje, aj keď psychológia je moja silná stránka. Zaujímam sa o ňu už dlhšie, dokonca ju teraz aj študujem, ale v podstate, každý sme nejakí... a preto nerozdeľujem ľudí na prvoplánových alebo introvertov.

karikatúry: Sergej Semendjajev, Lubomír Vaněk    |    foto: archív Natálie Žembovej

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 29. 04. 2011.