Vladimír Leksa: Já si dělám to svoje. Pocta Zdeňkovi Liškovi

Rubrika: Publicistika

G │ F │ B │ C │ D │ F

To sú prvé tóny, ktoré zaznejú ako čarovné zaklínadlo vo filme Barón Prášil. Pamätám si ich od detstva, dodnes pre mňa nestratili svoje kúzlo. Vždy keď ich začujem, ocitám sa v rozprávke a som v nej ešte dlho potom, ako Cyrano na konci príbehu širák odhazuje vdál, ať letí hvězdám v ústrety... Je veľa hviezd ve velké náruči, která se zove vesmír. Až sa zdá, že ich tam ktosi len tak, márnotratne, pre našu radosť, porozhadzoval. Rovnako sa mi zdá, že do filmu Barón Prášil niekto len tak, márnotratne, pre našu radosť, porozhadzoval svoje zlaté talenty: režisér Karel Zeman, herci na čele s Milošom Kopeckým, výtvarníci, a samozrejme autor hudby – Zdeněk Liška.

Poznám len málo filmov, ktoré ma dokážu okúzliť ako Barón Prášil. Naozaj ich nie je veľa. Avšak Zdeněk Liška skomponoval hudbu hneď k niekoľkým. Keď vo filme Vynález zkázy verne ožíva fantastický svet Julesa Verna, je to nielen vďaka nesmiernej predstavivosti režiséra Karla Zemana, ale zvlášť zásluhou mechanického rytmu originálnej Liškovej hudby spájajúcej hravosť dobového spinetu s industriálnymi zvukmi technickej revolúcie. A bola to jeho úchvatná ľudské hlasy, píšťaly, bubny, krákanie havranov, vytie vlkov a rinkot mečov miešajúca hudba, ktorá pomohla tak neuveriteľne presne zachytiť věci nejstarší v síti přítomného času vo Vláčilovom filme Markéta Lazarová. A nakoniec, promenádny valčík, ktorý tak neznesiteľne ľahko podčiarkuje príšernosť vyvražďovania Židov za Slovenského štátu vo filme Kádara a Klosa Obchod na korze, tiež zložil Zdeněk Liška.

Barón Prášil

Poznám veľa dobrých filmov a žiadny z nich nemá zlú hudbu – tá by ho pokazila. Naopak, veľa z nich sa mi vybaví vďaka výnimočným hudobným motívom; a neraz sa v titulkoch objavilo: Hudba – Zdeněk Liška. Skutočne, Zdeněk Liška je spoločným menovateľom mnohých mojich obľúbených filmov. Každý jeden obohatil o hudbu mimoriadnej kvality – nevšednú, originálnu a objavnú, ale vždy presne vystihujúcu či doplňujúcu charakter filmu. Napríklad, pre komédiu Jáchyme, hoď ho do stroje! zložil skladby pre písací stroj či automobilový motor; v trilógii Osada Havranů, Na Veliké řece a Volání rodu, nechal znieť prírodu a jej živly; naopak, vo filme Medená veža zasa prírodu – hory – zhudobnil majestátnou orchestrálnou témou; vo filme Božská Eva sa nechal inšpirovať opernými áriami; v bábkových filmoch Jana Švankmajera rozozvučal bežné predmety a spravil z nich hudobné nástroje. Pre dobro filmu bol schopný spojiť čokoľvek s čímkoľvek a vždy to bolo presné. Vždy na mieste.

Poznám veľa zlých filmov s dobrou hudbou – nepomohla im síce nijako, ale bez nich by zrejme nevznikla, čo by bola škoda. Napríklad, seriál Tridsať prípadov majora Zemana považujem za to najhoršie, čo vzniklo v československej komunistickej televízii za celú dobu jej existencie. Napriek tomu, hudba, ktorú pre tento seriál Liška skomponoval, je opäť výnimočná. Začína sa tichými stúpajúcimi a klesajúcimi intervalmi (podobne ako slávna téma Jamesa Bonda), ktoré sa však (na rozdiel od témy Jamesa Bonda) rozvinú do strhujúceho ronda. Liška dokázal do dvojminútovej skladby vtesnať všetko, čo celý ten propagandistický paškvil hrajúci sa na detektívku nutne postrádal – napätie, vtip a umelecký fortieľ.

Zdeněk Liška sa narodil pred 90 rokmi – šestnásteho marca 1922. Zanechal nám hudbu k takmer dvom stovkám filmov či seriálov. Okrem toho zložil hudbu k mimoriadne úspešnej československej multimediálnej projekcii Kinoautomat na výstave Expo v Montreale v roku 1968. Tá urobila zrejme veľký dojem aj na iránskeho cisára Šáha Pahlavího a jeho manželku Farah, lebo kráľovský pár vzápätí Zdeňka Lišku pozval, vraj aj na priame odporučenie Leonarda Bernsteina, aby zložil hudbu k veľkolepým oslavám 2500tého výročia založenia Perzskej ríše.

Hudbu Zdeňka Lišku počúvam s potešením, úctou a obdivom podobným môjmu nadšeniu z hudby Bedřicha Smetanu, Antonína Dvořáka či Leoša Janáčka. Pravda, neskladal symfónie ani opery, len hudbu k filmom. Len? Keď raz Herbert von Karajan vo Švajčiarsku videl nejaký film s hudbou Zdeňka Lišku, okamžite poslal Liškovi list, v ktorom mu ponúkol napísať akúkoľvek skladbu pre Berlínsky filharmonický orchester. Zdeněk Liška odmietol slovami: „Já si dělám to svoje.“

foto: archiv autora

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 31. 03. 2012.