Milan Markovič: Pán hlavný, platím!

Rubrika: Literatura – Fejetony

S technickými novinkami sa už dávnejšie vrece roztrhlo a stále ho ešte nikto nezaplátal. Jeden vynález strieda druhý, ľudia obdivujú a kupujú. A akou rýchlosťou sa to na nás valí! Kým sa kedysi čierno-biely televízor zmenil na farebný, prešli roky. Dnes stačí pár týždňov a obrazovku môžete mať nielen plochú, ale čo nevidieť aj plastickú či ohybnú. A keď sa vám nepozdáva veľkoplošná, stačí si nasadiť akési zvláštne okuliare, alebo vytiahnuť telefón. Lenže my, sebavedomo sa označujúci za pokrokových konzervatívcov, sme pomerne rezervovaní v jasaní nad tou či onou novinkou.


Jednou z nich je platenie mobilom. Ledva sme si zvykli na platobné karty a už zasa sme nemoderní. Mobilným telefónom sa vraj bude platiť pomocou zabezpečených esemesiek. Neviem presne ako, ale americkí mudrlanti to už testujú napríklad pri platení za vstupenky na koncerty, vo vybratých obchodoch za tovar alebo trebárs za konzumáciu v kaviarni. Ja som zatiaľ rád, keď si úplne nezabezpečenou SMS privolám aspoň obsluhu; aj to sa dosť natrápim, kým zistím čašníčkino číslo.

Skrátka, už zasa budeme nachytaní pri tom, že výdaje v „elektronických peniazoch“ bolia menej než tie, čo vyťahujeme z peňaženky a vidíme, ako sa nám pred očami rapídne míňajú. Nie som proti, dokonca si s pobavením predstavujem, ako povedzme v tej kaviarni či reštaurácii stojíme proti sebe s účtujúcim čašníkom s natrčenými mobilmi ako pri šermiarskom súboji. Nie, netelefonujeme si, načo aj. To len ja platím a on mi vydáva drobné.

Foto: brandnewgame.nl

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 30. 09. 2012.