Milan Lasica: Kto je najlepším priateľom človeka?
Rubrika: Literatura – Fejetony
Kto je najlepším priateľom človeka? Kniha, alebo pes? Pozrime sa na to zbližša. Kniha nezaberie veľa miesta. Doma, v knižnici, môžete mať aj stovky, tisíce kníh. Ale koľko môžete mať doma psov? To je prvý argument v prospech knihy. Ďalej. Kniha nepýta jesť. Ako je deň dlhý, ani jej to na um nezíde. Ani knihy veľmi náročné na čítanie nepýtajú jesť. Taký Proust, alebo Joyce. Dumasovi mušketieri sa tiež zaobídu bez stravy a koľko toho v priebehu deja pojedia a popijú. Najmä Porthos. Ak ich máte doma v knižnici nezatúžia ani po omrvinke. Hemingway. Väčšiu časť života prechlastal. A jeho knihy nič. Totálna abstinencia. Ani vody sa im nezažiada. Pokračujme. S knihami netreba každé ráno a každý večer chodiť na prechádzku. Netreba ich, ako sa vraví, venčiť. Mne sa tento bohemizmus nepáči, ale preložené to znie ešte horšie. Ďalší argument v prospech knihy. A keby ste si knihu niekedy aj zobrali zo sebou do parku, sadnete si na lavičku, držíte ju v rukách, nemusíte sa furt báť či vám neodbehne, ak ide okolo niekto tiež s knihou, tá vaša ostáva pokojná, nemyká sa a čo je nadôležitejšie – nebreše. Nebreše, nezavýja, neoblizuje vás, nezastaví sa pri každom strome, nemusíte po nej zbierať exkrementy. Ak je nevľúdne počasie, prší, je blato, alebo snehová pľačkanica, kedysi nazývaná loč-poč, kniha sa neušpiní, nezamaže, nezamočí. Keď sa vrátite domov nemusíte jej utierať laby, aby nezasvinila váš príbytok. Netreba ju kúpať, strihať a česať. Nemusíte ju ustavične odháňať z fotela. V noci k vám nelezie do postele. Ráno vás nedurí, aby ste už išli von. Okrem toho kniha nesmrdí, ani nesmradí. Jediné čo ju približuje k psovi je, že aj knihy sa pretŕčajú na výstavách a získavajú ocenenia. Ale nie sú to vaše osobné knihy, sú to ich duplikáty. Tie vaše ležia pokojne v knižnici. Často nedotknuté. A teraz to najdôležitejšie. Kniha je síce ženského rodu, tá kniha, ale nemusíte ju dať kryť. Nemusíte zháňať vhodného psa s rodokmeňom, ani sa vám nezatúla a nevrhne dákeho bastarda. Ak chcete mať v knižnici bastarda, stačí kúpiť si menej hodnotnú knižku a strčiť ju medzi Faulknera a Dostojevského. Uvidíte, že nebudú protestovať. A predsa...blížime sa k pointe... Často dávam pred knihou prednosť psovi. Prečo? Pretože kniha sa nevie radovať, keď sa vrátite domov. Neskrotne sa radovať z vášho návratu dokáže len pes. Vyskakuje od radosti, breše od radosti, oblizuje vás od radosti že ste sa vrátili, lebo v to už hádam ani nedúfal, hoci ste boli iba vyniesť smeti. Teší sa z vašej existencie. S takou intenzitou to nedokáže nielen kniha, ale ani manželka. |
OHLASY NA ČLÁNEK |
Otevřený dopis noblesnímu komikovi:
Přemýšlím nad tím co mě vedlo k tomu, abych s Milanem Lasicou tuto knihu udělal. Vlastně jsem to už řekl: Umí vyprávět a má o čem, ale kupodivu nikdo toho dosud nevyužil. V době, kdy se pulty knihkupectví prohýbají pod haldami biografických knih o nejrůznějších celebritách a „celebritách“, taková osobnost jako Milan Lasica žádnou knihu, v níž by byl hlavní postavou, nemá. |
Ilustrace exkluzivně pro Pozitivní noviny © Anastázia Mahovská www.anny.cz
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 29. 03. 2007.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
Jiří Menzel | |
JUDr. Ivo Jahelka | |
Ivo Šmoldas | |
Vladimír Just | |
Jan Vodňanský | |
Jitka Molavcová | |
Ivan Kraus | |
PhDr. Ing. Zdeněk Hajný |