Emília Molčániová: Kde se stala chyba? / Monológ / Daignóza
Rubrika: Literatura – Zábava
| KDE SA STALA CHYBA? |
| MONOLÓG „Tak som tu, stará moja. Ja viem, idem neskoro, ale keď tá krčmárka je neodolateľná, to telo a tá hruď, ťažko sa je od nej odtrhnúť. Ani som nevedel, že je zo mňa básnik… Prepáč, vypil som toho trochu viac… no, áno, pripusťme, som opitý… tak teda dobre, prepil som celú výplatu a som ako doga. No a čo?  Zato sa ešte svet nezrúti… Veď ani Pišta a Fero nie sú na tom lepšie. Výplata je len raz v mesiaci, to musíš ako milovaná manželka pochopiť… Zajtra do krčmy už asi nepôjdem, iba ak by som predal nejaké akcie… a možno, že Pišta to zatiahne aj za mňa a ani nebudem musieť ísť na stredisko cenných papierov… Aby si nepovedala, ten neporiadok po sebe upracem a sľubujem ti, že predvčerom to bolo už naposledy, čo som si priviedol domov tie tri kočky. Ale musíš uznať, že to boli kusy… Susedia sa síce sťažovali, že sme boli hluční, ale tí nech sú radšej ticho, veď ich deti tiež nie sú nejaké neviniatka. V robote mám už asi definitívneho padáka, uvidím, čo zajtra, vlastne už dnes, veď sú tri hodiny ráno, povie môj šéf... No, bože, ako keby nikto nikdy nemal sedem absencií… A tiež sa šéf nemusel tváriť tak urazene, keď som mu nadal do somárov, mne Fero s Pištom nadávajú stále a vedu z toho nerobím. Čo vravíš? Nič? No, to je dobre. Ešte ti musím povedať, že sa budem musieť poobzerať po nejakom lacnejšom bývaní, ak by som tú výpoveď predsa len dostal… Ozaj, skoro som zabudol, doniesol som ti kvietok, chudáčik, zlomil sa… To keď som išiel hore kopcom a zrúbal som sa. Na kolená sa mi nepozeraj, veď vieš, že je všade plno blata. A aj sako si operiem. Pozri, takto kvietok postavíme a je to. Mám tu fľašku, ešte je v nej polovica. Dáš si? Ja si veru uhnem… Tá píše… No, vidíš, stará moja, že to ide aj bez zbytočných rečí… Začína pršať, ja už musím ísť, tak, odpočívaj v pokoji…“ |
| DIAGNÓZA Keď Florián vychádzal z ambulancie, bolo na ňom zjavne vidno, že je roztrpčený. To, čo mu lekár oznámil, ho úplne vyviedlo z rovnováhy. Podľa neho nemusel byť k nemu až natoľko krutý a povedať mu pravdu rovno do očí. Ako sa má teraz zachovať? Keď sa to dozvedia jeho dobrí kamaráti, všetci do jedného ho opustia, taká abnormalita nie je v našich končinách bežná a pre ich ďalšie priateľstvo ani prípustná. Budú od neho bočiť, až nakoniec ich stratí. Úplne ho v takomto zdravotnom stave vylúčia zo svojich radov. Je spoločensky znemožnený. Nie, nepovie im to... No určite sa ho budú na to pýtať, vedia, že bol u lekára a on klamať nevie. Začalo mu z toho všetkého byť nanič. Budú ho obchádzať ako nakazeného morom a krútiť nad ním hlavou. Šepkať si budú o ňom i malé deti a obzerať ako exemplár v múzeu. „Prečo mi to len ten lekár urobil?“ rozdumoval Florián. „Zaplatil som mu poctivú dvadsaťkorunu, aj všimné som mu dal, má za mňa i honorár od sociálnej poisťovne. Nemohol byť teda taktnejší? Snáď si ani neuvedomil, že rozvrátil môj život od základov a ja som mu tak slepo dôveroval... V čakárni u lekára viac nezažijem krásne chvíle so svojimi spolutrpiteľmi. V spoločnosti som totálne odpísaný, už vidím, ako viazne moja konverzácia, keďže nemám tému. Už nebudem môcť argumentovať, zanadávať si, ani si vzdychnúť, či posťažovať sa. Prečo mi len povedal, že som absolútne zdravý???“ |
Ilustrace exkluzivně pro Pozitivní noviny © František FrK Kratochvíl http://frk60.aspweb.cz
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 28. 05. 2007.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
 |
RNDr. Vladimír Vondráček |
 |
Jaroslav Vízner |
 |
Ivan Rössler |
 |
Milan Markovič |
 |
Helena Štáchová |
 |
Miloslav Švandrlík |
 |
JUDr. Ivo Jahelka |
 |
Milan Lasica |