Milan Markovič: Mal som riešenie!

Rubrika: Literatura – Fejetony

Nemám rád prehry, dokonca ani vtedy, keď postihnú iných. Preto vždy dumám nad tým, ako to zariadiť, aby slastný pocit víťazstva mohli zažívať viacerí, a čo najčastejšie. Teším sa, keď po štafetových behoch stoja na stupňoch víťazov štyria, keď sa futbalový či hokejový šampionát končí dekorovaním celého húfu rozosmiatych spotených chlapov vrátane masérov, hoci je pravda, že o to početnejšie skupinky zostávajú na ostatných miestach v poradí, v poli porazených. A ja dobre vidím, ako ťažko sa im blahoželá tým lepším, ako by čo najradšej veľmi rýchlo zabudli na ten deň, čo nepatril medzi najvydarenejšie.
A netreba preberať len športové kategórie. Bol som to ja, kto už dávnejšie nemal dobré pocity z tých nešťastných dievčatiek, čo len tak naľahko, v plavkách, vyhnali na javisko a všetky, až na jednu, vystavili neúspechu. Z tých dvanástich zakaždým bola na záver len jedna jediná víťazná a bohato odmenená, ostatné sklamané, nasrdené, nešťastné. A navrhoval som – a neraz! – súťažme o najškaredšiu! Usporiadajme veľkolepú súťaž MISS OHAVA, ktorej výsledkom bude jedna jediná naštvaná, ale všetky ostatné rozosmiate, rozradostené, zaliate slzami šťastia. Napokon tá príšerka by mohla vyhrať auto (najlepšie s tmavými sklami), takže zase až na samovraždu by to nebolo.
Prečo sa napríklad náš prezident volí na päť rokov? Nemali by sa striedať častejšie? O čo viac radosti majú trebárs vo Švajčiarsku, kde je hlavou štátu každý rok niekto iný! Hovorí sa tomu rotujúci prezident, čo však mňa zakaždým privádza do stavu veselosti. Vyvoláva to vo mne predstavu, že ten človek strávi volebné obdobie v permanentnej piruete.
A aj tu som mal riešenie. Tiež sa ponúkala možnosť voľby rotujúceho prezidenta. Dokonca veľmi rýchlo rotujúceho. Sedem kandidátov na prezidentský stolec už len tým počtom ponúkalo východisko ako na striebornom podnose: bolo ich predsa ako dní v týždni! Správne: na každý deň jeden. To by to v tom paláci rotovalo! Všetci by aj panovali a ešte aj mali šesť dní voľna, inak jeden deň v práci, Ferko Mikloško v nedeľu, samozrejme. Viem si predstaviť, ako by sa predháňali v pracovitosti, až toto by bola tá pravá súťaž! No nič, možno nabudúce...

www.markovic.sk

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 25. 01. 2010.