Peter Závacký: Slovenský karikaturista Milan Vavro 77

Rubrika: Publicistika – Co je psáno...

Ako hokejový fanúšik si iste ešte pamätá na najznámejšiu podobu „77“ vo svetovom hokeji na drese na chrbte populárneho hokejového “ medveďa“ a kanoniera z Bostonu - Phila Esposita, a jeho góly v našej siete na MS vo Viedni v r. 1977, kde naši hokejisti obhájili titul majstra sveta z Poľska... Možno práve na Esposita si spomenul aj v závere roka 2010, vo Viničnom (pri Pezinku) výtvarník Milan Vavro (1933), keď dve magické „sedmičky“ ozdobili už aj jeho chrbát na bohatej životnej púti.

Popredný slovenský výtvarník, maliar, animátor Milan Vavro je slovenskej umeleckej verejnosti pod Tatrami známy predovšetkým ako karikaturista, z kategórie klasikov slovenského kresleného humoru ostatného kartún polstoročia, zo známeho humoristického týždenníka Roháč. Preslávil sa aj ako úspešný virtuózny autor kresleného film, keď napríklad jeho 14 dielny seriál - Ceruzkine príbehy - doslova obleteli svet. Dnes už karikatúru takmer nekreslí a venuje sa svojej obľúbenej komornej maľbe. Verejnosti ju predstavil aj v lete na svojej samostatnej výstave malieb v Žiline. Tvorí tiež aj krátke satirické kreslené firmy, osobitý humor na pozadí smútku našej doby, ktoré si rýchlo našli svojho diváka (na YouTube). Prezradíme, že známy slovenský publicista Jozef Puchor pripravil o oslávencovi bohatú obrazovú monografiu, kde sa čitateľ dozvie aj veľa pikantných, no predovšetkým pravdivých, zaujímavých a nepoznaných informácii o niektorých úspešných súčasných slovenských karikaturistoch, ktorí veľmi radi kreslili do Roháča pred rokom 1989...


Štyri dlhé desaťročia, spolu zo známou Boženou Plocháňovou, dlhoročnou prvou dámou slovenského kresleného humoru a detskej ilustrácie, bol pilierom nielen redakcie populárneho a dnes už kultového slovenského humoristického časopisu Roháč, ale aj slovenskej karikatúry. Neuveriteľných 34 rokov bol aj jeho vedúcim výtvarným redaktorom, ktorý výrazne formoval jeho výtvarnú podobu. Tiež nielen jeho pamätníkom, od nástupu šéfredaktora Štefana Bednára až po ostatného poaugustového Petra Bána, ale aj vzácnym svedkom slovenského kresleného humoru druhej polovice ostatného storočia. 

V redakcii Roháč vychoval a vyprofiloval desiatky špičkových slovenských karikaturistov, niekoľkých generácií, dnes už klasikov slovenskej karikatúry a jej vzácnou ozdobou. V Roháči vyrástla celá plejáda mladých talentovaných výtvarníkov (Plocháňová, Babušek, Leššo, Zimka, Tverdiak, Stano, Mokráň, Polakovič, Ďurža, Kotrha, Živický, Mráz, Bachratý, Vysokai, Pernecký, Lesyk... ak spomenieme aspoň niektorých). Jeho dvere boli otvorené pre karikaturistov (aj začínajúcich) nielen v redakcii, ale i doma. A nielen Prešovčan Vico ho v Bratislave našiel a navštívil aj doma v byte. A Vavro ocenil túto jeho smelosť a chuť kresliť a ujal sa študenta Vica... Naopak ani Vavro sám neváhal ísť a vyhľadať nádejného karikaturistu študenta prispievateľa zo stavebnej fakulty SVŠT Perneckého aj na bratislavskom internáte.

   

Karikatúra, podľa Milana Vavru, ako to často prízvukoval aj začínajúcim autorom, je syntéza realistických znakov. Aj jeho učitelia ho naučili, že ak chce robiť skratkovitú kresbu musí veľmi dobre ovládať realistickú kresbu. Preto karikatúra je ťažká a tvrdá robota. A karikaturista kresliaci do novín je ako artista na visutej hrazde... A prečo je jej dnes tak málo v našich novinách? Podľa neho preto - lebo satira sa neznáša s vrchnosťou. Satira musí byť nezávislá. A nezávislý satirický časopis, či noviny dnes nie sú. A nielen u nás...

A že tejto svojej zásady bol verný, potvrdzujú aj slova ďalšieho klasika slovenskej karikatúry a štvrťstoročie aj kmeňového autora Roháča - Ľuba Radenu zo Žiliny: - Slabú kresbu Milan Vavro do Roháča jednoducho nepustil... Aj preto mal časopis svoj vysoký výtvarný kredit.

Viac ako polstoročie sa mu darilo mierou vrchovatou tvoriť a rozdávať úsmev a dobrú náladu ľuďom so svojimi úsmevnými obrázkami. Rovnako tak vysmievať a poukazovať na ľudskú hlúposť, ktorá je a iste aj zostane varovným sprievodným znakom každej civilizácie.

  

Pravda, múdrosť a filozofia spolu s kritickým pohľadom na prežívané obdobie, premietnuté do figurálnych námetov (výtvarné čistou, skratkovitou švihovou kresbou), úsmevné, satirické, komické, ale dobromyseľné obrazy o slabinách v spoločenských a v medziľudských vzťahov, sú sprievodným znakom autorovej doterajšej celoživotnej tvorby v kreslenom humore a satire

Na svojich autorských výstavách komornej maľby v poslednom desaťročí len dokumentuje, že karikatúra, ktorej sa venoval od svojich študentských rokov v Prahe, bola a je iba súčasťou jeho rozsiahlej výtvarnej tvorby ako priznaného maliara (Nitra, Bratislava - Reduta, Michalský dvor, Brusel, Paríž...).


Aj jeho dcéra Katarína a vnuk Milan kráčajú vo výtvarných stopách svojho otca a starého otca, na čo je on veľmi hrdý a neskrýva to vôbec. Dcéra je už dnes výraznou predstaviteľkou slovenskej grafiky (tiež členka priznaného klubu bratislavských grafikov G-klubu), etablovanou už aj nielen v európskom priestore (v humornej grafike - kartún - Gabrovo, Ankara, Budapešť, Toronto) a v maľbe sa preslávila tiež aj trojportrétom princezien z rodu Habsburgovcov, na objednávku rodiny Habsburgovcov, alebo ziskom Grand Prix z Bangkoku, a talentovaný vnuk po strednej škole už získava akademické výtvarné ostrohy. S dcérou spoločne vystavuje v ostatných rokoch úspešne doma i v zahraničí, napr. doma v Bratislave, či vo Francúzsku, Belgicku, ČR.

Milan Vavro: maliar, grafik, karikaturista, portrétista, ilustrátor, autor kresleného filmu (Valibuk, Ceruzkine príbehy...), publicista, výtvarný kritik, absolvoval Vyššiu školu umeleckého priemyslu v Prahe (1954), v roku 1949 začína publikovať v Roháči, od r. 1954 výtvarný redaktor v redakcii Roháč, nadstavbové štúdium na FF UK - Katedra žurnalistiky (oddelenie teórie a praxe grafiky a fotografovania)(1982-85), žiak Pelca, Hoffmeistra, Bednára, autor almanachu kresleného humoru Ne-Don-Chichotaj-sa sa (spolu s M.Lopašovskou) (1976), Vavro (1996), Milan Vavro (novinové karikatúry) - Maľba (1998), ceny a ocenenia - napr. Cena ministra kultúry SR, I. Cena za plagát, ZSVU  (1967), 1. Cena za plagát (Argentína, 1973), Čestná Zlatá medaila (Moskva, 1983) - cenu prevzal z rúk známych Kukriniksov!, Čestná cena Zlatý Osteň (1985), Veľká cena za Karikatúru (Juhoslávia, 1986), vystavoval na 140 výstavách v zahraničí a 200 domácich výstavách, jeho kresby nájdeme aj v múzeach kartún v Baseli (Švajčiarsko), Varšave (Poľsko), Surgut (RF).

karikatúry: Milan Vavro, foto: Archív Petra Závackého

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 04. 01. 2011.