Prišiel som na to, že žena je v ľudskej spoločnosti veľmi užitočná. Ono sa to hovorilo už dávnejšie, ale v celkom iných súvislostiach a len raz v roku pri podnikových oslavách, keď sa rozdávali karafiáty, froté uteráky a nákupné poukážky.

Žena je dnes prospešná spoločnosti najmä tým, že nám poskytuje odpovede na mnohé otázky, že veľmi často porovnávaním so ženou si my, muži, testujeme, overujeme vlastné vlastnosti a schopnosti a že len zásluhou ženy nakoniec subjektívnym porovnaním zisťujeme, že my, muži, máme ešte stále opodstatnenú tú svoju tradičnú vedúcu úlohu.

Veľmi častá je napríklad otázka Či má žena miesto aj v politike. A hneď aj máme pripravenú odpoveď, že áno, prečo nie, no v odpovedi zároveň cítiť aj nevyslovený dôvetok – keď už naozaj niet inej možnosti. Stále aktuálne volanie po rovnoprávnosti chápem v súvislosti so symbolickým obsadzovaním vedúcich miest ženami. V poriadku, nech tam sú. Občas. No a bez žien by okamžite zahynula celá zábavná literárna tvorba, lebo národu by určite chýbali schematické figúrky svokier, ukričaných manželiek a popletených pubertálnych dcérušiek.

Je dobré, že sa ľudstvo delí na ženy a na mužov. A že vo vyspelých civilizáciách sa už ženy nezaznávajú, neponižujú a že sa po nich už ani nepokrikuje a nepopiskuje. Že sa už berú vážne. Ale vlastne len preto, aby muži mohli konštatovať, že aj v tejto čoraz tvrdšej konkurencii v porovnaní s tou ozdobnejšou polovicou ľudstva stále víťazia...