Milan Markovič: Neuveriteľné!
Rubrika: Literatura – Fejetony
 Aj vás pritiahol ten osvedčený titulok? Samozrejme, dali ste sa napáliť. Lenže ja to aspoň priznám, máličko som si vystrelil z čitateľa, ktorý z nedostatku vážnejších záujmov alebo len tak zo zvyku zalapá po priehľadnej návnade. A robí to často, súc nepoučiteľný. Veď čo je už neuveriteľné na spoľahlivo zaužívaných prázdnych slovách? A vôbec – existuje dnes ešte dačo, čomu by človek neuveril? A predsa novinári (a nielen tí jednoduchší) odhadnú myslenie čitateľa (a nielen toho jednoduchšieho), aby napriek málo zaujímavému obsahu tej vcelku duchaprázdnej informácie prilákali a aj takýmto lacným spôsobom zabojovali o prežitie. Vyzerá to tak, že periodická tlač v pôvodnej podobe smeruje pomaly k zániku. Nemôžem povedať, že by táto informácia vo mne vyvolávala paniku. Veď až na niekoľko málo titulov denníkov či týždenníkov, ktorých majitelia a ich zamestnanci nestihli ešte celkom osprostieť, mám každú inú tlačovinu kompletne prezretú v priebehu jedinej minúty. Možno aj preto, že titulky ako Nevídané!, Pristihnutý! alebo Šok!! pôsobia na mňa ak už nie odpudzujúco, tak potom určite aspoň tak ako reklama na prací prášok, ktorý je lepší ako ten, čo bol najlepší ešte včera. Pravdu povediac, nie je zložité vniknúť do zmýšľania človeka, ktorého presvedčíte dvoma-tromi výkričníkmi, sem-tam veľkým otáznikom (ale pri ňom tiež musí stáť výkričník!). To je ten náš spoluobčan, ktorému niekoľko ráz za večer stačí povedať „zostaňte s nami“ a on neprekukne, že takto bez nápadu si ho priťahujú tam, kde ho nevedia presvedčiť ináč, napríklad kvalitou a vôbec nejakými hodnotami, ktoré v ňom ostanú. To je ten nenáročný divák, na ktorého musí moderátor miesto príjemnejšej dikcie používať výkriky – ak nie preto, aby nezaspal, tak aspoň kvôli tomu, aby ho aspoň hlasitosťou presvedčil, že tu vskutku o čosi ide, hoci v skutočnosti nejde vôbec o nič. Divákovi v sále, divákovi pri televízore, prípadne čitateľovi pri svojom favorizovanom periodiku pritom veľmi často vôbec nedochádza, že pláva po povrchu, že sa vlastne nič podstatné nedozvie a že keby si hoci na pár minút zdriemol, tak ten čas využije adekvátnejšie a príjemnejšie. Ale on to, zdá sa, nevie a nechce vedieť. Neuveriteľné! * * * |
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 14. 07. 2010.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
 |
Rudolf Křesťan |
 |
Jiří Menzel |
 |
Zdeněk Pošíval |
 |
Plk. JUDr. Michal Dlouhý, Ph.D. |
 |
PhDr. Ing. Zdeněk Hajný |
 |
Jiří Suchý |
 |
Jan Vodňanský |
 |
Ivan Rössler |