Je krásne mať sny

Rubrika: Literatura – Zamyšlení

Je krásne mať sny, i keď napokon väčšina, ak už neskončí práve fiaskom, tak  skončí na hrane pochybností; a v tom bode hádaj, či pôjdeš doprava, doľava,  vpred, vzad...? 
Je krásne mať sny.
 
U väčšiny sa síce zobudíš zaliata potom a uvažuješ, či to bolo potom, a či  predtým, čo sa stala tá hrozná a vlastne už ani nedefinovateľná vec, ktorá  viedla k tomu, že si sa s výpadom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani vojak  profesionál, zobudila.
 
Je krásne mať sny, i napriek búšeniu srdca, i napriek dlaniam, čo sa chvejú ... 
Neveríš?

Predstav si, čo by sa stalo, keby sa človek začal zobúdzať ešte skôr, než by sny začali nadobúdať trojrozmerný rozsah a vyvarovali sme sa tých nehynúcich chýb, ktoré sprevádzajú nás - nás, ľudí. 

Predstav si, dieťa ...
Ráno sa zobudí a kričí: "Mamííí, mami...!"
Objíme ťa, pritúli sa, zalíška sa, pobozká. Ach, ako potom jednoducho podľahneš prianiu:  
"Mami, že si kúpime šteniatko? A neboj, budeme s ním chodiť po uliciach a   všetci ľudia budú po nás pozerať a hladkať naše šteniatko a smiať sa,    rozprávať sa, budeme sa mať ... radi všetci."  
A ty sa v tom momente zobudíš z objatia: "Blázniš?"
"A kto ho bude kŕmiť? Čo bude robiť, keď tu nie sme, keď si ty v škole a ja  v práci? Kto s ním bude chodiť von v snehu v mraze, vo vetre, či v daždi?" 
"Aaale mamíííííí..."
"A vieš, koľko stojí kŕmenie? A k lekárovi musíme tiež zájsť. Pamätáš? Chcel si snowboard, a nové Nintendo. Čo myslíš, že kradnem? Nie, nie, šteňa do tohto bytu nepáchne ... Ani za nič. Kúpim ti čokoľvek, ale pes do domu  nesmie!" 
"Ale mami... Susedova Katka má predsa Ťapku. A mamka jej to dovolila. A ...  " 
"Peťko! A šup von z postele! Čas letí a ty musíš do školy, a ja do práce!  Vidíš? Ani teraz ťa nedokážem dostať z postele! A s psíkom by si musel  vstávať aspoň o hodinku skôr. Kto by ťa budil? Hm?" 
"Mami, ale veď ja by som trebárs mohol chodiť večer a ocko napríklad ráno,  on predsa chodí do práce neskôr, a ..." 
"A dosť už. Šupito, umyť, obliecť, napapať, a letíme, povinnosti volajú ...  Pamätáš, čo sme sa učili?" 
"Ale mamííííííííííí ...."
"Nehnevaj!"
"Mami, a keď budem pomáhať umývať riad a každý deň vynesiem odpadky ... ? 
 
Dalo by sa pokračovať donekonečna, že?
Hm.
 
Nie je krásne mať sny?
I keď často budia otázky a neistotu?
A keď pochybnosť je - sestra rodná?
 
Niekedy v  šprinte dospievania sa nám stane malá tragédia. Začneme myslieť dospelo a triezvo. Teda aspoň si to vo veľkom štýle začneme nahovárať a detstvo veľkodušne zahodíme s jeho snami do miest, kde tieto skladajú sa po maličkých vrstvách pekne jedna na druhú, druhá na tretiu... stá, na stoprvú, miliónta na milióntu prvú ... 
Málokto z nás nájde si po čase silu hľadať si k svojim odloženým čriepkom spánku, či len lesku otvorených očí hľadiac za obzor, cestu späť... 
Málokto z nás nasadí si červený nos a chce sa mu len tancovať a smiať sa do  tvárí ľudí, mračiacich sa na ulice, na domy, na slnko, nebo ...
 
Je krásne mať sny a kto neverí, nech skúsi zaklopkať na bránu. 
Viem, viem, zámka na nej už je veľmi hrdzavá. Pútnikov je čím ďalej tým menej. Ale verte mi, každý krok k nej má svoj zmysel. 
 
Veď tak krásne je mať sny a preberať sa tými kopami, kde dvojmiliónta  strieda dvojmilióntu prvú ...
A či inú?
Nie je to fuk?
 
Veď tak krásne je - mať sny ...

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 16. 09. 2006.