Dedinku priľahla tma a do krčmy medzi dedinčanov sa začali schádzať vrchári z kopcov -popiť, pozhovárať sa a niekedy sa aj chlapsky pobiť. Prebrali kde čo a ako obvykle skončili u žien a sexu.

Už mali v sebe nejeden poldecák a začínalo to s nimi šiť, keď v tom prišiel aj Ďuro. „Ááááá, prišiel Matrtaj, náš vychýrený milovník! Ďuri, daj si a povedz, ktorú si zasa vytrtkal?“
Ďurko sa už nerozčuľoval nad tou prezývkou od papučiarov, vedel svoje a nebál sa užívať si. Býval na najvyššom kopci nad Ochodnicou. Jeho žena do dediny nechodila, musela sa starať o kopu detí.
Tak čo mal robiť, keď ona už ďalšie deti nechcela a tie nijé – áno margaréty ho toľko priťahovali? Prehovárať žiadnu nemusel, pretože sa už vedelo .... a navyše u každej baby dobre povečeral, popil slivovičky, užil si vrchovato milovania a bez raňajok ho ešte žiadna obšťastnená frajerka nepustila.

Keď sa o ňom chýr doniesol do ďalšej kysuckej, ale aj do vzdialenejšej slovenskej dediny, alebo dokonca mesta, tak baby načúvali so zatajeným dychom a v nemravných predstavách sťažka privierali viečka. Po prebraní sa z mrákot nejedna zabudla, že sa to nepatrí a nedočkavo vyhŕkla: „ Ááááá .... kdeže býva ten Matrtaj?“
Tak teda, keď chlapi začali znášať štamprlíky pred Ďurka a pritom doň všetečnými otázkami stále dobiedzali, snažil sa ich odbiť: „Dajte mi už pokoj! O tom poriadny chlap predsa netrúsi. O takýchto veciach klebetia iba staré baby a niktoši, čo nevedia babu poriadne postískať!"
Chlapi boli rozstrečkovaní pijatikou a dotierali ako komáre pred búrkou. To sa už Ďurko naštval a uzavrel s nimi stávku, pretože už chcel konečne v kľude popiť.

Bol mužom činu a na hlúpe reči nemal čas, veď ho čakala ešte jedna mladá vdovička. A tak neváhal a konal. Krčmárke Marte poručil priniesť na veľkom tanieri poriadnu klobásku. Rozopol gate a spolu s trenkami ich spustil na zem.
Zavládlo ticho a podaktorí zvedavci si začali netrpezlivo okusovať nechty.
Matrtaj si podhrnul košeľu, aby mu neprekážala v jeho prestížne dôležitom výkone.
Ľavou rukou si pridržal svoj povestný vercajk a pravačkou za pozvoľného ťahu povytiahol svoje mužstvo. Prižmúril viečka a na okamžik pevno stisol dlaň, až zbeleli mu prsty ....a zrazu .... prudko uderil o stôl, až nadskočil tanier aj s klobáskou!

Chlapi neochotne hádzali bankovky do pripravenej baranice a krčmárka s nahryznutým jazykom - v hlbokom povzdychnutí - zašepkala: „Ách JOJ! ....mať tak Matrtaja!“