Milan Markovič: Sledujete novinky?

Rubrika: Literatura – Fejetony

      


Keď ma niekto osloví v úsilí pohovoriť mi čosi o najnovšej novinke vedy a techniky, už ma to ani veľmi nevzrušuje. Vypočujem si, to áno, ale že by som nejak zvlášť dvíhal obočie a nevychádzal z údivu, to ani nie. Už nie.
Bývali, pravda, časy – a nie je to zas až tak dávno, - keď sa novinky na nás nehrnuli každý druhý deň. Prišiel farebný televízor. Nie všetci sme mali na Tuzex, a tak sme maturovali na ruskom Rubíne. Farby síce prezentoval na úrovni nevydarených veľkonočných vajec, ale bolo ich zas viac, lebo keď sa napríklad hokejista s modrou prilbou pohyboval (a to sa stávalo dosť často), modrá čiara ešte hodnú chvíľu pripomínala celú jeho trasu až kým ho nevystriedali.
Aký skvost je posilňovač bŕzd v aute, som si uvedomil až na Kréte, kde mi požičali malého Inda značky Maruti, ktorého bolo možné zastaviť len tak, že som sa poriadne zaprel do pedálu i do volantu a na chvíľu aj vstal zo sedadla.
Keď sme už pri aute, prvé stretnutia s klimatizáciou v letných horúčavách boli tiež čímsi výnimočným a môj škodoradostný výraz musel postrehnúť každý, kto sa oproti mne rútil so stiahnutými všetkými oknami a poletoval v prievane kabínou. Tento vynález však vychutnávam vždy len do prvej bronchitídy, potom sa mi už nezdá až taký úžasný.
Ako vravím, zvykol som si už, že v technike nie je nič nemožné a sotva čo ma prekvapí. Miesto čašníkov už nosia nápoje na recepciách roboty a keby hneď aj taký plecháč vedľa mňa zakopol o koberec a zahrešil, beriem to ako bežnú vec, hoci Japonec nad tým fórikom bádal možno pol roka. Robot už vykonáva chirurgické zákroky a dokonca na býčích zápasoch sa už miesto toreadora zjavil robot. Pozor, to nie je celé! Robot nahradil aj býka! Fakt! Čítal som to. V aréne pribudne lomozu a škrípania kovu, namiesto krvi potečie olej a Španieli si prídu na svoje.
Viem aj o vysávači, čo sám behá po koberci, zmapuje si miestnosť, aby zbytočne kade-tade nevrážal, sám sa dobije, sám sa hádam aj vyprázdni – no proste ako človek sám. A na svete je aj budík, čo vám nielen oznámi, že je ten čas, ale nedá sa umlčať až kým naozaj nevstanete, lebo až potom prestane chodiť a schovávať sa po spálni, aby ste ho neumlčali a prípadne nešmarili o stenu.
Dnes už vlastne ťažko povedať, čo považovať naozaj za novinku. Určite to nie je mobil čo fotografuje, ani rádio čo poumýva riad. Dnes už človeka máločo prekvapí. Jedine možno to, že by sa povedzme tri-štyri dni nevyskytla nijaká novinka... 

www.markovic.sk

foto © z archívu Milana Markoviče

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 15. 01. 2009.