Milan Markovič: Do prasknutia!

Rubrika: Literatura – Fejetony

Vraj „nežijeme preto, aby sme jedli“. Skôr naopak by to malo byť, hlásajú múdre citáty. Poznám už takých, čo okrem iného vedia aj to, ako hovoriť a nepôsobiť ako hlupák a dokonca aj ako jesť a nezožať v okolí skôr súcit než uznanie. Koľkí však ešte dnes nerozumejú známemu gurmetovi Brillat-Savarinovi, keď už pred dvesto rokmi povedal, že zvieratá sa pasú, ale iba duchaplný človek vie jesť. O storočie skôr určite zvykol naraziť La Rochefocauld so svojím výrokom „Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie!“
Dožili sme sa čias, keď sa naše chuťové receptory môžu vyblázniť do ľubovôle. Ale nie je to tak dávno, keď sme boli radi, že je dostatok kapusty a zemiakov a až v nedeľu sa aj kúsok mäsa zjavil na vidličke. A asi kvôli tým chudobnejším časom ešte i dnes uprednostníme veľkú porciu čohokoľvek pred úhľadne ozdobenou delikatesou. Ešte stále je jedlo skôr nevyhnutná údržba, zriedkavejšie noblesná spoločenská udalosť.
Samozrejme, aj v krajinách, kde sa častejšie podáva na striebre a kde sa okolo kvalitného sústa posedáva i pár hodín, sa dostane k slovu i voskovaný pohár a papierová tácka, lebo ani na bohatom západe nie je každý deň nedeľa a čas sú peniaze a fástfúdy vždy poruke. Asi to tak musí byť. Nikto ma však nepresvedčí, že aj z mastného papiera nemožno jesť kultúrne, prípadne, ak treba, aj diskrétne. Úderom pod pás každej kultúrnosti sú však pre mňa nepochopiteľné súťaže v jedení.
Akýsi Američan zjedol za desať minút 45 kúskov pizzy a vyhral každoročnú súťaž. Šlo teda o množstvo a rýchlosť. Iný mladík v štáte Tennessee zjedol tohto leta za desať minút 59 párkov v rožku a úspešný bol aj v septembri s 93 hamburgermi za ten istý čas. Krátko pred záverom pretekov v hltaní žemlí s ryžou a syrom odpadol a zomrel tajwanský študent. Škoda, vraj celkom jasne viedol. A súťaží sa aj v jedení melónov, kuracích krídeliek,ba aj ustríc. Pochybujem o tom, že by som čo len ako divák pri takej súťaži vedel ešte pár dní po tom čokoľvek dokonale stráviť.
S hrôzou som už aj u nás sledoval podobné súťaže v jedení klobás, cigánskych pečienok, samozrejme, aj v pití piva. Dni mesta Krupina spestrila v septembri súťaž v jedení cícerovej kaše. Stredoslovenská Turecká býva pravidelne dejiskom súťaže vo varení a jedení bryndzových halušiek. Konzumácia jedného kilogramu tohto inak milého jedla sa tam považuje za priemer.
Jean Anthelme Brillat-Savarin sa v hrobe obracia. A zrejme dlho ešte bude.

www.markovic.sk

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 07. 04. 2010.