Milan Markovič: Snažím sa držať krok, ale...
Rubrika: Literatura – Fejetony
|
|
 Snažím sa držať krok, ale... Sú vynálezy, ktoré človek rád akceptuje a skôr či neskôr zaradí medzi svoje bežné vybavenie. Ale sú i také, čo síce takisto chce mať vo svojom vlastníctve hneď len čo trochu klesne cena, ale už ich neakceptuje až s takou radosťou. Ide totiž o produkty vedy a techniky, ktoré nás nútia vyradiť z používania to, čo nám celkom dobre slúžilo doteraz. Príkladov je viac, ale najviac asi poslúži tradičný gramofón, pričom nemám na mysli dajaké vykopávky čo do šelakových platní ryli hrubou kovovou ihlou. Tú ihlu bolo treba po troch-štyroch zážitkoch vymeniť a už ju viac nepoužiť. Platňu, samozrejme, tiež. Za ozajstný klenot však dodnes považujem precízne hifi prístroje s tichým remienkovým pohonom alebo ešte precíznejším direct drive. Vzrušovalo ma, ako jemne bolo možné nastaviť otáčky podľa stroboskopu a ako do detailov šlo vyvážiť ten najjemnejší prítlak diamantového hrotu, aby to tá platňa vôbec nezbadala a pritom hrala ako o život! No a potom prišli cédečká. Samozrejme, že je to pokrok, ale čo s tými úžasnými prístrojmi? Čo s tou kopou elpéčok? A kde je ten zážitok z osobného ovplyvnenia technického zážitku? Podobne dopadli písacie stroje. Tých príšerných zanovitých consulov a im podobných nie je nijaká škoda, ale čo tie úžasné continentaly, remingtonky a underwoody? Nie, nie som nijak extra muzeálne založený, ľúto mi je aj dnes už daromných investícií do modernejších strojov s guľovou hlavou, nehovoriac už o mašinách elektrických, krátko pred ich vyhubením veľmi zdokonalených. Nuž ale kto mohol tušiť, že prídu počítače... Korunu všetkému nasadili digitálne fotoaparáty. Ešte aj môj nezničiteľný Zenit-E, dokonale odolný voči ohňu, vode i jadrovému úderu, odpočíva hriešne nevyužitý aj so všetkými nemeckými výmennými objektívmi, lebo prišli digitály. A fotoaparát je pritom len zlomkom z toho, o čo sme prišli! Hotové divy som vedel robiť s clonením, vykrývaním a inými grífmi so zväčšovákom Magnifax II blokujúc priestorné WC redakcie Učiteľských novín v tajomnom šere oranžového filtra. Dnešné superprístroje sú schopné skryť vo svojich horčíkových útrobách expozimeter, všetky objektívy, zväčšovák, clony, filtre a vari aj to WC, čo je síce úctyhodné, ale poézie zbavené. A pritom vôbec netuším, kam sa podel ten čas, čo som získal odbúraním celej tej archaickej manufaktúry... |
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 22. 01. 2009.
