Jubilant vystavuje v Brne a Pelhřimove

Aj napriek tomu, že jeho kariportrétom sa smeje už štyri desaťročia laická verejnosť i odborná kritika (a ani to pred ním vôbec neskrývajú), jemu to nevadí a kreslí ich stále - až dodnes. Výtvarník "NNN" - Lubomír Vaněk, lebo o ňom je reč, je dnes nielen najznámejším a najpopulárnejším autorom portrétovej karikatúry v Čechách, ale aj jej najproduktívnejším tvorcom. Kresliarsky mág s medzinárodným renomé, úsmevné až komické tváre vycibrene kreslí nielen pre noviny, časopisy a pre ľudí, ktorí o ne prejavia záujem, ale stále aj pre svoje potešenie (sám má rád tvár "četníka" Funésa, vytvoril už niekoľko jeho podôb). Ich kreslenie je pre neho nielen prácou a zamestnaním ale stále aj veľkým koníčkom. Miluje ich nielen divák, ale aj ich portrétované obete. A nakreslil ich tisíce a tisíce (na firemných spoločenských akciách aj dve tri stovky za večer - naposledy v Pribinovej Nitre a doma v Brne, ale aj v televízii v Nemecku, či Francúzsku, Švajčiarsku, Anglicku...). Nikoho neurazia, náladu nepokazia, naopak pobavia, rozosmejú a potešia. A aj keď kreslenie kariportrétov nie je olympijská, ba ani športová disciplína, posunul ju aj do oblasti rekordov, keď rekordy v rýchlostnom kreslení karikatúr tvorí a prekonáva ako na bežiacom pase. V Guinessovej knihe rekordov má aktuálne oficiálne zápisy - 175 karikatúr za jednu hodinu a 385 karikatúr za tri hodiny. V Českej knihe rekordov je ich dnes od r. 1996 už celá kopa. Nechce sa veriť, ale večné usmiaty Lubomír oslavuje v apríli tohoto roku už svoje vzácne životné jubileum - "abrahámoviny" - päťdesiatku. Pri tejto príležitosti pripravil v rodnom Brne pre svojich priateľov, priaznivcov a všetkých fanúškov portrétovej karikatúry dve veľkolepé výstavy - výber "face hitov" zo svojej doterajšej tvorby, ale i úplne najnovších kresieb, nazvanú "Prierez Vaněkom". Prvá výstava s vernisážou bola 6. apríla 2011 vo Velkém Špalíčku v Brně v kníhkupectve Librex a ďalšia bude v máji v Pelhřimove. Pripravil k ním aj vlastnú autorskú knižočku-reporelo kresieb rovnakého názvu Prierez Vaněkom a návštevníci si ju iste radi odnesú aj s jeho vzácnym autogramom ako spomienku na výstavu.

Kreslenie kariportrétov (rovnako ako klasických portrétov) je kráľovská disciplína. Žiada si nielen talent, ale aj životné a výtvarné skúseností. Ak je karikatúra učená pre širokú verejnosť, potom objekt, musí byť predovšetkým dobre známy, sú to politici, alebo známe osobností kultúry a športu, ich kreslenie je jednoduchšie, kariportrét častejšie nie zosmiešňuje, ale osvetľuje hrdinu s milým úsmevom (u politika aj ráz-ne a úderne), robí ho bližším obyčajným ľuďom. V tých najlepších tradíciách českej portrétovej karikatúry, ktoré založili priznaní výtvarníci a jej klasici - Bidlo, Hoffmeister, Tittelbach, Šmíd, Nesvadba, Haďák či V. Rada - úspešne napreduje aj Vaněk. Aj napriek bohatému a cennému dielu, ktoré už doteraz vytvoril, svoju umeleckú budúcnosť má stále ešte iba pred sebou. 

Naše Pozitívní noviny sa radi pripájajú k početným gratulantom s blahoželaním k životnému jubileu a pri tejto príležitosti radi predstavujú Majstra Vaněka aj svojim čitateľom v interview s jubilantom:

Majstre, čím je pre vás portrétová karikatúra?
Kedysi to bol pre mňa iba koníček, jedno z odnoží mojich výtvarných aktivít. Až naraz som zistil, že som na voľnej nohe a na daňovom úrade som vedený ako karikaturista. A tak sa už dve desaťročia karikatúrou živím. Nesťažujem sa, neberiem to ako prácu, ale ako veľké šťastie, že sa môžem živiť tým, čo ma baví a je to ešte navyše stále môj koníček.

Karikatúra je vraj obraz pravdy. Súhlasíte?
Povedal by som pravdy avšak s pridaním trocha korenia. Ako by ste charakterizovali kariportrét a trendy v ňom?

Ako by ste charakterizovali kariportrét a trendy v nej?
Stále sa vyvíja. Od rytín Honore Daumiéra v 19. storočí až po dnešné začleňovanie počítačových programov. Vo svete sú to klasická francúzska škola, britská, holandská a o Amerike ani nehovoriac... Počítače karikatúru rozhýbu, nebude to už iba statická kresba. Aj preto som nemeškal a rýchlo sa naučil animovať na počítači.

Čo vás na ľudské tvári najviac priťahuje?
Každý má niečo výrazné - niekto nos, iný bradu, oči...

Dá sa nakresliť dobrý kariportrét aj bez veľkého nosa, uší, či bradavice?
Samozrejme, ale je to ťažšie, ak sa niet čoho chytiť...

Ako ste sa dostali k tvorbe portrétovej karikatúre?
Už od detstva bolo jasne čím budem. Inklinoval som k k detskej ilustrácii, k animovanému filmu a ku komixu, rovnako ako aj ku portrétu, ktorý som neskôr študoval u akad. mal. Věry Frydrychovej. Zistil som časom, že portrét mi neposkytoval príliš veľa priestoru zaradiť viac expresívneho humoru až komickej nadsádzky a tak som častejšie unikal ku karikatúre a tvoril pre radosť svojich priateľov a spolužiakov.

Kedy ste objavili v sebe ten veľký dar portrétistu? Kariportrétista sa musí narodiť, alebo sa dá tomuto "remeslu" aj iba naučiť?
Ja to beriem prirodzene... Ale keď vidím, že a viacerí dobrí portrétisti pokúšali kresliť kariportréty, nešlo im to, nevedeli sa vymaniť z akého konzervatizmu myslím si, že tu už musí byť niečo "zhora dané".

Čo kreslíte radšej - ženy alebo mužov? Peknú tvár alebo naopak?
Správny portrétista si musí vedieť poradiť s každým. Určite sa však lepšie kreslí chlap s "výrazom" zbrázdeným rokmi ako osemnástka, navyše farbičkami vyšľachtená dievčina.

Kreslíte radšej tvárou v tvár, alebo z fotografie? Aký je v tom rozdiel?
Obidvoje. Niekedy mi vyhovuje osobný kontakt , inokedy som zase radšej zatvorený vo svojom ateliéri.

S manželkou Lenkou (spolu sú už 28 rokov), matkou a otcom 75 rokov
(stále aktívnym cyklistom), v podrepe dcéry Lucie (27) a výtvarníčkou Barborou (23) – vľavo.

Kedy si kariportrét vychutnáte a kedy naopak nie?
Najviac si vždy vychutnám kresbičku, ktorá vznikla z mojej iniciatívy. Horšie je to niekedy s objednanou kresbou. Ako profesionál sa s tým vždy musím a hlavne chcem vyrovnať.

Hovorí sa, že portrétový karikaturista je archeológ a detektív súčasne, odkrýva nielen vrstvy do hlbín duše, ale všíma si aj všetky detaily naokolo... Súhlasíte?
Je to tak. Pri skutočne najlepších portrétoch ide o hlbokú sondu do vnútra duše portrétovaného.

A čo chcete najviac o portrétovanom prezradiť vy? Samozrejme okrem podoby - iba úsmev, dobrú náladu a pobavenie, alebo aj úctu, pokoru, či aj pokarhanie?
Každá karikatúra je iná. Keď posielam do denníka aktualitu, musí byť rázna, vtipná a úderná, čitateľ má na ňu pri čítaní pár sekúnd. Farebná karikatúra do rámu za sklo sa rodí aj rok a kreslí niekoľko hodín, lebo tu si človek zavesí a pri každom pohľade by mu mala zlepšiť náladu, potešiť ho a pohladiť na duši.

Pomáha vám schopnosť nahliadnuť a vidieť do duše človeka pri komunikácii s ľuďmi?
Veľmi mi to pomáha. Hlavne pri obchodných jednaniach. Môj vnútorný hlas ma varuje, že tu nespolupracovať... A čas zatiaľ vždy ukázal, že som urobil dobre aj keď to vyzeralo najprv "veľmi ružovo"....

Nie je kariportista vášho "rangu" už aj deformovaný svojim "remeslom?" - nevidí za každou tvárou karikatúru?
Máte pravdu. Niekedy idem mestom a nemám "vercajk" a vidím taký "típek", že až ma ruka svrbí...

Aj keď kariportrét nie je športová disciplína vám to nevadí a kreslíte a knihujete české a svetové rekordy ako na bežiacom páse. Ktoré z nich si ceníte najviac a sú zapísané aj v Guinessovej knihe rekordov?
Nakreslených 395 karikatúr za 3 hodiny. Bol to výkon, pri ktorom som poslednú polhodinku kreslil s kŕčom v ruke, ale nevzdal som to. Najzložitejšie je však kresliť obidvoma rukami súčasne a to každou niekoho iného. A, je to obrovská záťaž na šedú mozgovú kôru a sústredenie. Všetky moje rekordy zapísané v Guinessovej knihe rekordov a Českej knihe rekordov už od r. 1996 sú uvedené na mojej webovej stránke.

V poslednom čase sa čoraz viac venujete aj knžnej ilustrácii. Hlavne pre deti. Vraj aj sám chystáte autorskú knihu pre detí? Prezradíte niečo?
Áno, ilustroval som už viac ako dvadsať kníh. Rád kreslím pre deti. Naposledy vlani so ilustroval knihu Zděnkovi Pešovi „Pověsti a pohádky od Svitavy, od Svratky", krásnu veľkú farebnú publikáciu, ktorú doplnilo pexeso, omaľovanka, hra a puzzle. Bola to pre výtvarníka aj pre mňa krásna robota. Niečo z vlastnej dielne pre deti mám už v šuplíku, ale zatiaľ viac neprezradím.

Čo vás udržiava v dobrej kondícii? Ako si najlepšie oddýchnete, ako zvyknete relaxovať?
Pri hudbe, takže koncert - rockový alebo i klasický. A v prírode - pol dňa v jeseni na hríboch mi vyčistí mi mozog na dva týždne vopred.

Lubomír Vaněk (*1961)

Absolvent brnenskej Školy umeleckých řemesel, súkromne študoval portrét u akad. mal. V. Frydrychovej. Jeho kresby poznáme v ČR a SR z Českého deníka, Dikobrazu, Deníka, Hospodársky denník, Kocúrkovo, Krokodíl, Květy, Křížem krážem, Literárneho týždenníka, Lidových novin, Listov, Magazín Kocúrkovo, ROVNOST, Roľnícke noviny, Československý sport, Šport, Stadion... Jeho kresby sú aj v priznanom Cartoon Museum Basel (Švajčiarsko) a tiež v Múzeu karikatúr (Poľsko).

Autorsky zostavil už tri knihy - Od revoluce po rozvod (1994), Vtipy od srdce (2000) a Faces of the White House (2008). V r. 2007 bol Cartoon Assotiation C.R.N. zaradený medzi 101 veľkých karikaturistov a portrétnych svetových umelcov. Ocenenia za svoje kresby získal aj na súťažných festivaloch v Anglicku, Taliansku, ale aj v ČR. Jeho rekordy v rýchlostnom kreslení karikatúr sú zapísané v Guinnessovej knihe rekordov. V Pelhřimovskom Múzeu rekordov a kuriozít má svoju minigalériu. Je členom Klubu priateľov Škótska. Brnenský rodák a patriot, žije a tvorí v Brne.

S manželkou Lenkou je spolu už 28 rokov, majú dve dcéry Lucku a Barborku. Mladšia z nich Barborka je úspešná výtvarníčka - reštaurátorka.