Vlasta Mlejnková – Peter Závacký: Kreslením si uklidím v duši

Rubrika: Publicistika – Rozhovory

Život berie ako vzácny dar. Humor jej zase denne ponúka množstvo optimizmu, ako tento dar zmysluplne prežívať. Nenecháva si ho však iba pre seba. A keďže sudičky jej dali do kolísky navyše aj vzácny dar výtvarného talentu, s plnou náručou a s optimizmom sa oň deli s ľuďmi okolo seba, pre ktorých kreslí páčivé úsmevné obrázky, zjednodušene nazývané aj karikatúry, aby aj im ponúkla úsmev a radosť, ako dar do života a pre seba ďalší krásne prežitý den. Je vždy príjemne optimisticky ladená, čo priaznivcom jej humoru na nej najviac imponuje.

V jej humorných obrázkoch nachádzame hlboký záber do tém zo života, je dobrý pozorovateľ, celkom rada skúma motívy, ktoré sú pre nás ostatných také samozrejmé, že ich ani nevnímame. Ale neštilizuje sa. Aj preto pôsobia prirodzene a komunikatívne – aj bez slov. Umocňuje ich výtvarné osobitý a dokonalý prejav. Usiluje sa iba o vzácnu úprimnosť, ľahkosť a zrozumiteľnosť – úsmevnosť, hravosť, recesiu, ale i absurdnosť – obohatené nielen o vlastné životné úvahy a spôsob myslenia, na ktorých sa vždy radi zasmejeme, ale aj o pôsobivú originálnu výtvarnú humornú skratku. Bublinám a sprievodnému textu sa vyhýba, vtip musí vypovedať kresba sama, aby mal čitateľ viac priestoru k svojmu vlastnému výkladu... Aj v silnom českom, a v prevahe mužskom kartún umení, sa presadila hodnotnými inscenovanými kompozíciami s výraznou a pôsobivou metaforickou zložkou. Veľavravnou zostane v Plzni získaná cena v silnej domácej konkurencii – v súťaži Prazdroj českého kresleného humoru (2005). Jej doterajšia umelecká tvorba je cenným prínosom do súčasnej českej karikatúry. Spolu s Alenou Dostálovou, Marii.Plotěnou a Vlastou Švejdovou patrí k zlatému štvorlístku českej karikatúry za ostatných päť desaťročí.

Hosťom dnešných Pozitívnych novín je známa brnenská a česká výtvarníčka a karikaturistka Vlasta Mlejnková:

Čo rozhodlo, že ste sa rozhodli pre výtvarnú dráhu a neľahké povolanie výtvarníka? Kreslil niekto u vás v rodine? Viete, po kom ste asi zdedili výtvarný talent?
Jeden z mých strýců byl akademický malíř, bratr mého otce architekt, táta též dobře kreslil, neb učil deskriptivu. Od dětství jsem čmárala po každé kusu papíru. Tudíž jsem se chtěla stát i ja výtvarnicí.

A ako ste sa dostali ku kresleniu karikatúry?
Kreslený humor jsem milovala. Fórky jsem začala vymýšlet po  tvrzení manžela, že ženský a humor - to nejde k sobě - což bylo dostatečným impulsem k tomu, abych to skusila.

Spomeniete si na svoje publikačné začiatky? Kedy a kde? Kde všade ste svoje kresby publikovali?
V brnenskej Rovnosti mi ho otiskli v sedmdesátých letech a od té chvíle jsem pravidelně kreslila pro tehdejší brněnské noviny... Přispívala jsem do Brněnského večerníku, ale i do Svobodného slova, Vlasty, Vojáka, dokonce mi uveřejnili fórek i v populárním Mladém světě.

Máte aj svoje obľúbené témy?
Moje první oblíbená témata byla – žena a její marný boj s domácími pracemi, s mužskými, dětmi, se životem.

Čo chcete svojim humorom ľuďom povedať?
Že život pro zaměstnané ženské je vlastně pro zasmání, je v něm i kus poetična a vše kolem je tak trochu groteska.

Kto bol vaším výtvarným vzorom, ak ste ho mali, ktorému ste sa chceli vyrovnať?
K mým idolům z našich kreslířů patří Neprakta, Barták,Vyčítal. A vyrovnat se jim? Vždyť jsem jenom ženská.

Kedy najčastejšie vznikajú vaše úsmevné kresby? Ako sa rodia? Kde hľadáte a nachádzate ich motívy?
Moje kresby většinou vznikají v kuchyni, protože při vaření nebo při nenáročných pracech domácích mám v hlavě prostoje.Tužka a papír je vždy při ruce, tak jen zaznamenávám útržky nápadů v dobré víře, že je překreslím, budou-li zajímavé. Zpravidla zajímavé nejsou. Ale při průšvihu větším než běžném mi to kreslí nejlíp. Kreslením získám nadhled a uklidím si v duši.

Ktorá výtvarná technika je Vám najbližšia?
Perokresba – vyplývá to z toho, že jsem se po celý profesní život zabývala ilustrací odborné literatury. Kreslila jsem pro učebnice i skripta veterinární medicíny, pro publikace Pedago-gického i Zemědělského nakladatelství.

Ako by ste charakterizovali svoj výtvarný rukopis? Dlho ste hľadali svoju výtvarnú skratku?
Svůj výtvarný rukopis neumím charakterizovat, ale vždy jsem se snažila o jednoduchost a své kreslení jsem musela dost přehodnotit a změnit, protože po vřetenovitých zlomeninám obou zápěstí a také bederních obratlů mi trvalo téměř dva roky, než jsem byla schopna kreslit opět jednoduchou linkou.Toto období jsem překlenula kreslením na počítači a snad se mi podařilo můj rukopis převést do vektorové grafiky.

Kreslíte radšej kresby bez slov alebo s bublinami?
Bublinám se vyhýbám, dle mého má být vtip sdělený kresbou, dává víc prostoru čtenáři k vlastnímu výkladu.

Máte na konte už nejeden výtvarný úspech. Ktorý z nich si ceníte najviac? Kde najďalej od Brna videli priaznivci humoru vaše kresby? Na ktorú svoju výstavu spomínate najradšej?
Jsem ráda za Cenu Michala Hrdého v soutěži Prazdroj českého kresleného humoru, v Plzni v roce 2005.

Kde najďalej od Brna videli priaznivci humoru vaše kresby? Na ktorú svoju výstavu spomínate najradšej?
Nejdál byly moje kresby na Sibiři ! A nejraději vzpomínám na svou první samostatnou výstavu v r.1986 v "Malé galerii " Vysoké školy veterinární v Brne - kde jsem měla na vernisáži všechny své ctitele. V životě mne nikdo tak krásně celý večer nechválil (smeje sa).

Aké vaše kritéria musí spĺňať dobrá karikatúra?
Dobrá karikatura by měla znevažovat chmury tohoto světa, asbsurditu počínání ve všech činnostech a vztazích, nabízet úsměv a  myšlenku a dávat divákovi naději.

A dobrý karikaturista?
Nezaměnitelý s jinými, výborný kreslíř a přemýšlivý člověk plný humoru a pochopení.

Máte svoju vlastnú definíciu karikatúry?
Pro mne je karitura rozmlouvání čtenáře s kreslířem. A portrétní karikatura nese pečeť zobrazovaného a má moc jít až za tvář člověka.

Okrem karikatúry sa venuje aj voľnej maľbe...
Ve volné tvorbě si kompenzuji své mindráky. Nanášení barvy bez tvaru, bez linie, jen tak na plochu, nebo otisky na lepenku či papír mi dává radost z náhody. Měla jsem tu čest spolupracovat na projektu "Otisky minulosti" (1999–2000) s americkou archeoložkou a výtvarnicí Adrienou Mommi (která mapovala neolitická sídliště Evropy s jejich rondely), a dalšími brněnskými výtvarnicemi - sochařkami Danou Markovou, O. Keithovou a akad. malířkou E. Hostašovou. Projekt se zabýval reakcí výtvarnic na pocity z dávných staveb – vztahy k bohům, zemi, mateřství. Výstavu k této akci provázely moje verše a velkoformátové kresby uhlem.

Ktoré umenie okrem výtvarného je vám ešte blízke?
Mimo výtvarno miluji poezii a hudbu.

Nájdete si čas aj na svoje hobby? Čomu sa venujete?
Čas na kreslený humor si kradu. Taky ráda vařím – zaháním touto činností své bolístky. Je to jediná činnost, kde je úspěch okamžitý a za dílo je člověk chválen hned. To pak nabývám jistotu, že co dělám, je dobré.

Máte nejaký talizman pre šťastie?
Mám téměř dvoukilový, krásně ohlazený kámen z moře. Má tvar něčeho sedícího a vypadá, jako by jej prožral červotoč. Mám ho v  pracovně; když jsem mimo domov a něco se děje, tak na něj myslím.

Prezraďte nám niečo o svojej rodine.
Máma mi zemřela,když mi byly 4 roky, sestře dva a bratrovi pět měsíců.Táta se podruhé oženil po padesátce, tak moje dětství bylo poněkud zvláštní. Cením si proto své rodiny nade vše. Vdaná jsem něco přes 40 let, máme syna s vnuky a dceru. Syn se zabývá aplikovanou fyzikou ve výzkumném ústavu jedné nadnárodní společnosti v Angli, vnuci studují v Anglii technické obory, dcera je ekonomka.

Kto je v živote vašou najväčšou oporou?
Bůh, manžel, syn, dcera - a to v libovolném pořadí.

Vaše kresby sú relaxom a oddychom pre diváka. Čo je relaxom pre vás? Ako najradšej trávite voľný čas?
Relaxuji nad kresbami svých kolegů nebo u hudby. Šansony zpívané paní Hegerovou používám pro chvíle chmurné a Debussyho a Mozarta pro  radost, když se mi poštěstí být sama doma. Ráda se sama procházím u řeky Svratky, vdechuji vůni vody a  břehů. A poslouchám splav a divoké kačeny. Někdy si kreslím stromy.

Ako najradšej trávite voľný čas? Prezradili by ste nám – ako by vyzerala pravá dámska jazda „brnenskej trojice“ Mlejnková, Švejdová a Plotěná?
Jako správná dámská jízda s mými kolegyněmi - při našich setkáních mluvíme a mluvíme o všem, přikusujem a smějem se a jsme rádi, že jsme...

Vlasta Mlejnková

Narodila sa v Brne, v rodine pedagóga, kde po absolvovaní Strednej umeleckej školy, odbor fotografia, nastúpila v r. 1971 na tamojšiu VŠ Veterinárnu, ako výtvarníčka a fotografka na katedre pôrodníctva, gynekológie a andrológie.

Venovala sa ilustrovaniu odbornej a vedeckej literatúry, ktorá bola určená k vysokoškolskej výuke, a populárno-naučných článkov do časopisov pre veterinárov. Ilustrovala aj odborné publikácie pre Státní zemědělské a Pedagogické nakladatelství v Prahe a vydavateľstvo Príroda v Bratislave. Patrí k priekopníčkam v reklamnej PC grafike v ČR, ale tiež aj v karikatúre a kreslenom humore. Humor publikuje od sedemdesiatych rokov v denníkoch a časopisoch Rovnost (Brno), Brněnský večerník, ale i v republikových, ako Svobodné Slovo, Voják, Vlasta a Betty. Samostatne vystavuje od r.1986. Po premiére v brnenskej Malej galérii VŠ Veterinárnej, prešli jej karikatúry ešte deväťkrát výstavnými galériami v Blansku a v Prahe, tiež na spoločných súťažných prehliadkach humoru doma a v zahraničí, ktoré občas obosiela.

Najďalej vystavovala až za Uralom. V r. 2005 získala Cenu Michala Hrdého v súťaži Prazdroj českého kresleného humoru (Plzeň 2005), v nepísanej ostatnej " českej kartún olympie"... Je vydatá, ma dve deti, syna a dcéru. Žije a tvorí v Brne.

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 08. 03. 2012.