Ako výtvarník prechovávam veľkú úctu k umeniu Jiřího Wintera a preto som veľmi rád nakreslil jeho "družeskij šarž" (priateľskú karikatúru, pozn. red.). Veľmi si vážim, že som mohol byť pri tom... (Vladimir Močalov)

Prajem výstave Neprakta 88 pekný vnímavý zážitok, veď majster karikatúry si to zaslúži... (Miroslav Regitko)

Verím, že som Mistra, už vo výtvarnom nebi, svojimi kresbami nesklamala... (Hanka Křivánková)

Medzinárodná výstava, ktorou Český spolok v Košiciach v máji pripomenul priaznivcom kresleného humoru, ale i verejnosti, nedožité 88. narodeniny ikony českej karikatúry Jiřímu Winterovi–Nepraktovi (1924–2011). Aj preto výstava niesla symbolické nazvanie NEPRAKTA 88 – Výtvarná pocta. S menom Nepraktu je spojená plodná výtvarná aktivita reprezentujúca viac ako šesť desaťročí českého kresleného humoru, dnes bohužiaľ už ukončená a uzavretá, a v kontexte súčasného českého výtvarného umenia neprehliadnuteľná. Stál sa legendou i príkladom. S jeho kreslenými vtipmi sme sa stretávali v Čechách hlavne na stránkach dnes už kultového humoristického časopisu Dikobraz, ktorého bol dvorným autorom vyše štyri desaťročia, a na Slovensku v satirickom týždenníka Roháč. Jeho tvorba bola mostom medzi výtvarným umením niekoľkých generácií. Dosiahol jedinečnej tvorivej umeleckej originality, o čom hovorí celé jeho dielo. Mal za sebou stovky samostatných i skupinových výstav od Havany, Prahy, Unhošte, Waršavy, Bratislavy až po Moskvu... Aj keď od vlaňajška úsmevné kresby a celé jeho umelecké dielo patria už do histórie, ich umelecká príťažlivosť nestratila ani dnes nič zo svojej popularity.

So všetkými svojimi početnými priaznivcami sa Mistr nakoniec neplánovane rozlúčil s novou vzácnou knihou originálnych rozhovorov Tučná linka černou tuši (pripravil ju spolu s redaktorom a znalcom jeho diela Jaroslavom Kopeckým), ktorá sa objaví na knižných pultoch už toto leto, v mesiaci júl, symbolicky pár dní pred jeho nedožitými 88. narodeninami...

Absolvent rešpektovanej pražskej Státní grafické školy sa vydal na dráhu výtvarníka kresleného humoru už ako 24ročný. Keď spolu s priateľom Bedřichom Kopecným (1913–1972) založili v roku 1948 svojráznu výtvarnú spoločnosť nazvanú netradične NEPRAKTA (z mladíckej recesie na umelé a strojené nazvania obchodov vznikajúce v roku 1948), ktorej menom signovali odvtedy svoje spoločné kresby a ktorých obrazovú podobu na námety orientalného zberateľa Kopecneho vytváral svojim nezameniteľným rukopisom mladší Winter, výtvarník, vtedy iste netušil že ich netradičné nepraktické "logo" NEPRAKTA v republike priam zľudovie a prežije aj magický rok 2000, a že aj jeho rukopis a kresby budú známe aj bez podpisu. Po Kopecnom ďalšími námetármi Mistra boli známy spisovateľ Miroslav Švandrlík a pražský novinár Emil Schneider (autor úspešného prvého dielu knihy Na návšteve u Nepraktu)...

Výtvarne netradične – unikátne – výtvarne koncipovaná výstava, ktorá niesla sympatické nazvanie NEPRAKTA 88 – Výtvarná pocta, predstavila verejnosti tentoraz nie známe kresby výtvarníka (z jeho prebohatého výtvarného archívu), ale netradične "obrazovú podobu" jeho vlastnej „tváre“, menej známej – v náročnom, no v príťažlivom, populárnom, obdivovanom, obľúbenom a umelecky vysoko cenenom výtvarnom žánre kariportrétu. Ako povedal kurátor výstavy Peter Závacký: Divák, ktorý doteraz poznal iba humorné obrázky, tak mohol spoznať a zahľadieť sa na jeho charizmatickú a dobrácku tvár, výtvarne spodobnenú výtvarníkmi – nenútene, ale inšpiratívne, príťažlivo a úsmevne, štedro využívajúcumelecké bohatstvo svojho výtvarného rukopisu, aby diváka oslovili, zaujali (a možno trochu, vďaka autorom karikatúr, nahliadnuť aj do jeho úprimnej duše).

Autorov portrétnych kariportrétov "Mistra" zo Slovenska a Čiech, jeho živých pamätníkov - ako sú Stano, Krumpolec, Hudák, Jurko, Torák, Kundera, Mlejnková, Janoštík, L.Vaněk, Vostrý, Hora, Šesták, Balák, ale aj Močalov z Moskvy, tiež mladšie generácie, ako Regítko, Fiťma, Remeselník, Gertli, Čižmár, spájaobdiv, úcta a uznanie umeniu legende českého kresleného humoru, rovnako ako ich kolegov zo zahraničia, zo susedných štátov, ale i z kontinentov Ameriky a Ázie, neskrývaný obdiv k symbolu a rešpektovanej českej výtvarnej osobnosti, ktorá zanechala svoj vzácny zápis nielen v českom svete kartún... Aj preto svoje originálne kariportréty, priateľské, krehké a vľúdne, radi, vďačne a s pokorou, linkou úsmevne láskavou a láskavým úsmevom vytvorili a venovali ako svoje výtvarné obrazové pocty osobnosti Jiřího Wintera... Každý z autorov sa snažil vtlačiť svojmu dielu osobitú pečať svojho originálneho rukopisu. Bola to pre nich mimoriadna výzva, ktorá sa nikdy neodmieta (ako to mnohí priznali), teda pre umelca nič ľahké. Nútilo ich to preto veľa čítať, prezerať, hľadať a objavovať Nepraktu aj doteraz pre nich nepoznaného... Aj preto pocta má oveľa širší záber, nielen výtvarnú a umeleckú hodnotu, je to vzácne ušľachtilá záležitosť, výtvarné prejavy sú precítené, vytvorené opusy tak majú svoju trvalú veľkú výpovednú hodnotu aj pre budúcnosť…

Divák mal tak netradičnú a vítanú príležitosť spoznať v Košiciach menej známu (ba až takmer neznámu) tvár Mistra. A veru bolo si čo obzerať aj z čoho vyberať. Štyri desiatky kariportrétov, v ktorých sa oslovení výtvarníci vzali priblížiť nielen podobizeň Mistra, ako ho poznali. videli, či vidia, ľahko, celkom zrozumiteľne, otvorene, priamočiaro a vtipne, ale rovnako sa usilovali ukázať všetko zo svojho umeleckého fortieľu to "vlastné" najlepšie, ale aj nové netypické a svojho diváka prekvapiť a pritom neunaviť... Mierou vrchovatou vložili vo svoje umelecké opusy nielen svoje umenie - kreativitu, tvorivú fantáziu, intelekt, ale pridali i hravosť a svoje úprimné city, aby nenútene, ale inšpiratívne, príťažlivo a úsmevne, štedro využívajúc bohatstvo svojho výtvarného rukopisu diváka oslovili a zaujali, aby si ich možno zachoval i v pamäti. A tak divák riešil vďačne dilemu čomu ma venovať viac pozornosti, nič nevynechať a neprehliadnuť, v širokom žánrovom zábere podôb Nepraktu – v klasike (Daniel, Janoštík), v symbolickom portréte (Stano, Mlejnková, Ešonkulov, Hudák, Šesták, Santos, Semendjajev), priateľskom kariportréte (Močalov, Kundera, L.Vaněk, Fiťma) v komickej podobe (Kišházy, Kundera, Batistao, Regitko, Remeselník), až v groteske (Santos), až po filozofický aspekt Baláka a osobitú repliku Nepraktu Křivánkovej (výnimočne). Každé drobné dielko bolo iné, originálne, umelecký hodnotné a príťažlivé...

Na rozdiel od „domácich“ výtvarníkov z oboch brehou rieky Moravy, ktorí sú pamätníkmi Mistra, či už osobnými, alebo iba pamätníci kolegovia a následovníci, cezhraniční autori sa usilovali vydať svedectvo o vlastnom vzťahu k osobnosti Mistra, odrážajúc sa viac od svojich pocitov a vzťahov, z dostupnosti jeho diela, než od nejakých exaktných faktov. Aj napriek tomu, karipotret Mistra od Kubanca Angela Boligana, bol podľa Jiřího Daniela, bývalého výtvarného redaktora Dikobrazu (poznal osobne J. Wintera najlepšie) priam jeho originálnou tvárou, nielen podobou, ale aj mimikou a charakterom jeho osobnosti, aj keď ho nikdy živého nevidel...

Kresby svojim väčším formátom (oproti tradičným miniatúrnym reprodukciám v novinách a časopisoch), umocnili špecifickú výpoveď kariportrétu, čo vďačný divák nielen ocenil, ale sa ich prehliadke aj potešil. Punc výstave dodal aj design expozície, ktorého sa výborne zhostil architekt Ing. Jiří Gregorek.

Výstava Neprakta 88 – Výtvarná pocta patrila aj k priznaným kultúrnym udalostiam začiatku tohto už tradičného a obľúbeného kultúrneho leta vo východoslovenskej metropole.