Pozývam vás na návštevu Taškentu

Uzbeci sú potomkovia Peržanov a Basktrov, ktorí sa usídlili v strednej Ázii. V miestach, medzi životodarnými riekami Amudarja a Syrdarja, kade kedysi viedla dnes už legendárna hodvábna cesta, a prekvitali bohaté a priam rozprávkové mestá, vysokých minaretov, s veľkými bazármi so vzácnymi tovarmi a bohatými kupcami, domácich aj z celej Ázie, a stoly plné chutných jedál - šurpu, plovu a kuragun. Oddávna sú známy gurmáni, a večer keď slnečná žiara zoslabne, aj dnes radi zasadnú spoločne k bohato prestretým stolom, dobre si zajedia a zabávajú sa. Humor je ich spoločníkom, a v časoch popoludňajšej siesty, pri sladkom "arbuze" (červenom melóne) a "čaji" si radi zalistujú aj v humoristických časopisoch "Muštum" a "Afandi". Kreslený humor je veľmi populárny v tejto slnečnej krajine, kde život, priznajme, dnes nie je práve najľahší. Mená karikaturistov ako N. Ibrohimov, A. Choliqov, či T.Muhamedov sú tu spomínané s úctou. V ich stopách úspešne napreduje aj dnes najznámejší uzbecký karikaturista, a to nielen doma, ale aj v Ázii a vo svete – Machmud Ešonkulov. Pre nás Európanov sú dnes stále najznámejšie z Uzbekistanu iba ich staré mestá Buchara, Samarkand a Taškent, z dnes už dávnych a kedysi tak početných a lacných zájazdov ROH, do tejto tak vzdialenej pre našinca krajiny v Strednej Ázii.

Jazyk karikatúry nepotrebuje tlmočníka. Je zrozumiteľný pre každého i vzácny. Je obrazom procesu rozvoja vo svete i napredovania tej ktorej krajiny a národa, čo dáva optimistickú nádej, že karikatúra v budúcnosti dosiahne novú vyššiu úroveň. Kreslený humor je stále viac a viac populárny aj v slnečnom Uzbekistane v ďalekej Strednej Ázii. Uzbecká karikatúra sa každým rokom zviditeľňuje viac a viac. Jej autori majú svojich stálych priaznivcov nielen doma, ale už aj za hranicami, keď najúspešnejší z nich sa čoraz častejšie presadzujú aj na medzinárodných súťažiach kartún na všetkých kontinentoch. Najviac z nich sa darí ich lídrovi a najznámejšiemu z nich Machmudovi Ešonkulovi, ktorý už dnes iste patrí do svetovej TOP 50. Ale napodobniť by ho radi chceli aj Ravšan Egamberdijev, Husan Sodiqov, Šav-katMuzaffar, Samira Salimova, Radik Azizov a mnoho ďalších.

Tento pozitívny trend vývoja a napredovania v uzbeckej kartún najlepšie dokumentovala aj tohoročná úspešná výstava kresleného humoru v Taškente, s vernisážou v podvečer Dňa bláznov - 1.apríla, nazvaná "Poďme sa smiať spolu", ktorú pripravili spolu Uzbecká Akadémia Umenia a Asociácia výtvarníkov karikaturistov Uzbekistanu, v spolupráci s humoristickým časopisom “Mushtum". Odmenou im bola výborná nálada návštevníkov v Dome fotografie, počas celého trvania výstavy. Vládla tam pozitívna a veselá atmosféra, čaril úsmev, dobrá nálada, radosť, vtip a smiech. Viac ako sto úsmevných opusov odrážalo rôzne a nezvyčajné pohľady ich autorov na život, so zmys-lom pre humor, a tak diváci mali možnosť vidieť sa zo strany a s nadhľadom v krivom zrkadle humoru a paradoxov života. Vyvolávali zaslúžene vďačný úsmev a zdravé emócie diváka. Podľa šéfredaktora humoristického časopisu "Mushtum" Nasreddina Tošmatova - "smiech ľudí zbližuje" - a preto by chceli založiť tradíciu poriadania takého festivalu humoru každoročne, vždy v podvečer Dňa bláznov - 1. apríla, s cieľom ešte viac spopularizovať národný kreslený humor a pritiahnuť nových záujemcov o túto príťažlivú a oceňovanú umeleckú činnosť.

Kto je kto?

Machmud Ešonkulov

Pôvodným povolaním je učiteľ kreslenia. Narodil sa dedinke Telov, v Bešarikskom rajóne. Dnes žije v jeho hlavnom meste v Taškente. Zúčastnil sa už na viac ako 300 domácich a medzinárodných súťažiach kresleného humoru od Tokia, Moskvy, Prahy až po Acapulco. A získať vyše deväťdesiat ocenení na prestížnych medzinárodných súťažiach všetkých kontinentoch (Argentína, USA, Nemecko, Česko, Ukrajina, Rusko, Turecko, Nepál, Čína a Japonsko) hovorí všetko o jeho kvalitách... Iba v r. 2010 ich bolo spolu 16! (v r. 2008 dokonca 18!).

Za hranicami samostatne vystavoval v Srbsku (2007) a Chorvátsku (2008). Jeho výtvarné blahoželanie – kresba karikatúra známeho českého výtvarníka a v minulosti tiež úspešného svetového karikaturistu Borna nechýbala v ČR ani v projekte Výtvarná pocta Adolfovi Bornovi v r 2010, pri príležitosti Majstrových 80. narodenín. V r. 1984 skončil Taškentský pedagogický inštitút, výtvarnú fakultu – odbor grafika. Do r. 1995 pracoval ako učiteľ kreslenia na strednej škole, výtvarník v redakcii „Muštum" do r. 1997, neskôr v štátnom štúdiu humoru UZTELERADIO-KOMPANIA (do r. 2003), odvtedy je na voľnej nohe.

Jeho kresby sú jednoducho výtvarný skvost. Aj keď dnes sa už venuje iba karikatúre a kreslenému humoru, výtvarného pedagóga v sebe nezaprie, stále chce aby výtvarné stvárnenie jeho myšlienky bolo aj umelecké dielo... Predvlani, keď oslávil päťdesiatku, dostalo sa mu v Uzbekistane vzácneho štátneho ocenenia v podobe Ceny Družba. Je členom Zväzu výtvarníkov Uzbekistanu. Uzbek Machmuď ešte stále, aj po dvadsiatich rokoch samostatného slobodného Ubekistanu, hovorí veľmi dobre po ruský.

Výrazného predstaviteľa súčasnej modernej svetovej kartún, som preto rád, aj z dôvodu absencie jazykovej bariéry, požiadal o rozhovor o jeho úspechoch na poli svetovej kartún a tiež videní a chápaní karikatúry, uzbeckej nevynímajúc, v duchu dialógu Európa – Ázia. Machmud mojej prosbe rád vyhovel:

Otázka na úvod - má karikatúra budúcnosť?
Áno! Myslím si, že karikatúra dosiahne novú stále vyššiu úroveň.

Machmud - čo vie Uzbek o Slovenskej a Českej republike? A čo viete vy?
Slovensko a Česko poznám z našich kníh a z novín a časopisov. Sú to Slovania. Bývalé Československo. V Čechách som sa tiež zúčastnil päťkrát na súťaži For pre fór a v roku 2006 som dokonca získa aj ocenenie Čestné uznanie. Veľmi si vážim, že som bol v roku 2010 účastníkom projektu Výtvarná pocta Adolfovi Bornovi, k oslave jeho životného jubilea. Zo slovenských karikaturistov sa mi páči Mišanek a Kováčik, z českých ešte Vaněk, Neprakta a Kovařik...

Čo by ste nám naopak vy prezradili o Uzbekistane?
Ani neviem, kde a ako by som začal... Do roku 1924 sa naša krajina nazývala Turkestanom, dnes Uzbekistan. O našej bohatej histórii, kultúre a umeniu a súčasnosť prekrásnom slnečnom Uzbekistane by to bolo rozprávanie na veľkú knihu... "Prijezžajte k nam v Taškent v gosti" - pozriete a uvidíte... Do roku 1990 k nám prichádzalo veľa turistov a hostí z bývalého Československa - hlavne do Buchary a Samarkandu, ale i do hlavného mesta... Dnes už je to len sem-tam nejaký váš sviatočný podnikateľ...

Ste vyštudovaný pedagóg - učiteľ kreslenia. Prečo ste si vybrali práve kreslený humor?
Kreslil som vlastne od detstva. Rád som si listoval časopise Muštum. Farbami hrajúce kresby mi umožnili snívať a navádzali ma fantazírovať. V inštitúte som robil diplomovú prácu z maľby a obhájil som ju na výbornú. No postupne u mňa zvíťazil kreslený humor.

Odkedy ho vlastne sám kreslíte?
Až od deväťdesiatych rokov. Začal som neskoršie - až po tridsiatke. Kedy mi hneď aj uverejnili prvú kresbu v našom populárnom humoristickom časopise Muštum.

A kto bol vašim prvým ozajstným vzorom?
Všetci naši známy a populárni uzbeckí karikaturisti z rokov 60. až 80. rokov - N. Ibrohimov, A. Choliqov, V.Dumkin i T.Muhamedov, to boli moje veľké vzory, ich kresby sú mi najbližšie a priam inšpirujúce...

A ktorí známy karikaturisti vo svete oslovujú aj dnes vás?
Vážim si všetkých karikaturistov. Ale predsa sú niektorí, ktorí svojimi námetmi a svojim rukopisomsú mi o niečo bližší... ak spomeniem aspoň veľké mená z bývalého ZSSR - Kukriniksy, Boris Jefimov, Vladimír Mocalov, Sergej Tjunin, či z ostatných kontinentov - E. Ozbek (Turecko), V. Družinin (Ukrajina), G. Szumowski, A. Graniak (obidvaja Polsko), B.Kovařík (ČR), Da Chuan Xia (Čína), S.Caferli (Azerbajdžan),M. A. Khalaji (Irán)...

Aké témy kreslite najradšej?
Karikatúra je pre mňa všetko, nemôžem žiť bez jej kreslenia. Najradšej mám rád voľné témy - kde môžem kresliť všetko, čo ma iba napadne a tiež témy ekológie... V našom Uzbekistane sú obľúbené najmä veselé témy zo života.

Aká je podľa vás dnešná uzbecká karikatúra?
Naša karikatúra sa každým rokom zviditeľňuje viac a viac. Dnes u nás pravidelne vychádza jeden humoristický časopis „Muštum“ a jedny humoristické noviny „Afandi“. V nich publikuje svoje kresby väčšina našich karikaturistov. S podporou Akadémie výtvarníkov Uzbekistanu sa každoročne poriadajú 2 - 3 výstavy karikatúr. Dobre meno našej karikatúre za hranicami robia napríklad V. Muromcev, R. Jegamberdiev, H. Sodiqov, R. Azizov, Sh. Muzaf-far, M. Taštanov, S. Mamatqulov, O. Osixonov, Zh. Mirzaaliev...

Spomínate humoristické časopisy „Muštum“ i „Afandi“ - prezraďme našim čitateľom, čo znamenajú tieto názvy vo vašom jazyku?
„Mushtum“ v uzbečtine znamená „päsť“. A slovo „Afandi“ - „Pán“ – to je náš legendárny hrdina menom Nasreddin, v našom jazyku Nasreddin Afandi, tiež nazývaný kráľom smiechu u národov Východu...

Aký kreslený humor podľa vás sa páči milovníkom výtvarnej humornej skratky v Uzbekistane?
Podľa mňa naši Uzbeci majú radi humor zo skutočného života a pravdivé a spravodlivé témy.

Aké posolstvo chcete tlmočiť svojimi kresbami ľuďom vtedy, keď práve nekreslíte pre súťaže. Aké myšlienky a témy najčastejšie vyjadrujete výtvarne?
Predovšetkým chcem so svojimi kresbami ľudí radostne rozosmiať, potom tiež vysmievať sa ľudskej hlúposti a správaniu sa jej hlavných predstaviteľov a šíriteľov...

Líši sa podľa vás v niečom kreslený humor v Uzbekistane od humoru v susednom Turkménsku, Azerbajdžane, Tadžgistane alebo v Kirgízku? Pravda, ak ho poznáte tak, že si trúfnete na túto moju otázku odpovedať.
Trúfnem si! Jednoducho preto, že si myslím, že aj u našich susedov majú radi rovnaký humor ako u nás - najmä veselé, pravdivé a spravodlivé témy zo života...

Podarilo sa vám už navštíviť, okrem Moskvy a európskej časti Ruska, aj "pravú" európsku krajinu za Uralom - ďaleko na západe až za hranicami Ukrajiny?
Áno, ale zatiaľ iba Srbsko, v bývalej Juhoslávii. V roku 2007, kde som tam mal aj svoju samostatnú výstavu. V Srbsku som bol ocenený v Kruševaci, v roku 2006 a Paracine v roku 2007. V bývalej Juhoslávii som získal ceny aj Záhrebe v roku 2007 a Banja Luke v roku 2010..

Aké je vaše umelecké krédo?
Prinášať ľuďom dobro, úsmev, smiech, optimizmus i nádej...

Aké máte ešte hobby okrem kreslenia?
Vo voľnom čase rád čítam diela svetových autorov. Vôbec nepozerám televíziu. Ale stále mám zapnuté rádio...

Vraj ste aj dobrý kuchár...
Hovoria to. Áno, tiež veľmi rád varím - naše známe a chutné národné jedla. A moji priatelia hovoria, že nie najhoršie.

Ako by ste uhostili u seba doma hosťa zo Slovenska alebo Česka - čo by nesmelo z jedla a pitia chýbať na vašom stole?
Číšurpu (cibulačky s mäsom s tlstými makarónmi, pozn. autora), plov (známe nám rizoto, ale zakaždým inej chute), baraní šašlík "delikatnyj - sobstvennogo vkusa", jogurt, kuraga (sušené marhule bez kôstky), ako med sladký melón a šálka horúceho zeleného čaju.

Čo by ste na záver odkázali čitateľom našich Pozitívních novín?
Pozitivní noviny - gazetasining Slovakijalik va Chekhijalik barcha o’quvchilarini tabriklajman! Menga va (Srdečne pozdravujem všetkých slovenských a českých čitateľov Pozitívních novín.)

Ďakujem vám za rozhovor!