Peter Závacký: Čínska kartún pohľadnica

Rubrika: Publicistika – Letem-světem

Keď som pred vyše desiatimi rokmi robil rozhovor s popredným slovenským karikaturistom Andrejom Mišanekom (slávil 55. narodeniny), na moju otázku – aká je dnešná svetová karikatúra – predpovedal veľkú čínsku expanziu (okrem Iránu, Turecka a Poľska) vo svete kartún. Jeho vízia sa naplnila. Dnes je už majstrovstvo „hŕstky“ čínskych karikaturistov vo humoru neprehliadnuteľné. Trochu sme zabŕdli aj do matematiky (pre ľahšiu a jednoduchšiu teóriu výpočtu sme zvolili stovkový rad). Teda, ak je na Slovensku aspoň 100 zručných karikaturistov, v Čechách 200, v Poľsku a na Ukrajine 800, v Rusku 3000, koľko ich môže byť v Republic People of China? Teda okrem tých, ktorých mená dnes nájdeme na internetových kartún stránkach... Pre Číňanov je najmocnejším náboženstvom ich história. Viera v bohatú umeleckú minulosť. K nej patrí aj bohatá história čínskeho výtvarného umenia. Aj to je jeden z prameňov novodobých úspechov umenia čínskej karikatúry vo svete. Jej autori iste ešte nepovedali svoje posledné slovo...

Aká stará je história čínskej karikatúry? Vzhľadom na prastarú históriu čínskeho umenia (od dynastie Šang cisára Thang), priam neuveriteľné mladá. V historických prameňoch sa datuje iba od 18.s toročia (podľa dostupných zdrojov aut..), keď za jej otca zakladateľa a pioniera je považovaný Huang Shen. Karikoval sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi v období autokracie diktatúry, keď ani najodvážnejší umelci nemali odvahu kresliť satiru a karikatúru a odhaľovať pravdu, neprávosť a nespravodlivosť. Aj jej iba náznaky boli veľmi krivolaké a vyhýbavé. Za ozajstného karikaturistu každým cólom je priznaný až Feng Zikai. Jeho kresby sa objavili v novinách a časopisoch až v r. 1924 (v období po páde mandžuskej dynastie a vzniku Čínskej republiky, na čele so Sunjatsenom) dokonca mali aj svoje dve knižné podoby ako Zikaiove karikatúry. Objavujú sa aj známe šanghajské politické plagáty...Opäť sú populárne aj po vzniku Čínskej ľudovej republiky v r.1949 v cieľoch vládnej propagandy. V rokoch kultúrnej revolúcie boli všetci karikaturisti prenasledovaní Iba reformy v posledných rokoch priniesli relatívnu slobodu karikatúre a jej autorom v dnešnej modernej Číne. Aj preto kreslia a húfne  obosielajú súťaže hlavne vo svete. Prístupom na internet čínska karikatúra načerpala koncom ostatného storočia nové podnety z kresieb svetových karikaturistov. Spoznali, že vtip a satira už nie je ako zbraň chudobných, ani zrkadlo premeny doby, zveličovanie chýb, zosmiešňovanie cností, tak ako to bolo niekedy a doma ani úrodnú pôdu nenájdu, rovnako ako vo svete. Z dovtedajšieho bojovného elánu karikatúra bola vytlačená a posunula sa do všednej reality a ríše abstraktných symbolov. Vychádza z potrieb súčasnosti, riadi sa zákonom dopytu (a ten je neľútostne krutý, pod dohľadom financií a súťažných porôt), kde je vlastne pero a štetec v rukách autora iba dobrodružstvom pri hľadaní správneho komického výrazu, ktorý má vyvolať iba úsmev. A tak aj kreslia...

    

A aká je súčasná čínska karikatúra? Otázka je to iste zaujímavá a rovnako aj odpoveď na ňu je nemenej lákavá. Súčasne aj veľmi ťažká a ošemetná (poznajú na ňu odpoveď aj v samotnej vyše miliardovej krajine pod pyšným „Čínskym múrom“). Tomu, kto sleduje súčasný vývoj umenia karikatúry vo svete, presnejšie na jej súťažných festivaloch (z dostupných informácií z internetových stránok) iste neunikol masívny atak čínskych karikaturistov (spolu s kolegami z Iránu a Turecka) na popredné pozície nielen svojou kvantitou ale i výtvarnou kvalitou. Okolo 300 z nich je často nominovaných na ocenenie a aspoň 25 býva pravidelne medzi víťazmi a odmeňovaným, keď stačí len spomenúť známe mená ako napr. Biliq Ba, Da Chuan Chia, Ding Long Zhen, Dong Jie Fan, Lin Tao,Feng Gui Bo,Leng Mu, Guo Zhong, Huang Gi Gong, Li Hai Feng, Liu Hong, Li Run Tang, Zhang Jing, Huang Kun Xuxia, Hou Xiao Qiang, He Fu Cheng, Run Tang Li, Xu Tao, Xue Hong, Sun Shen Ying, Wu Chi Hong, Wang Rui Sheng, Zganq Dao Dao Zhonq Dao, Zhank Wei, Zhu Zi Zun, či Xuan Xia - víťaz Grand Prize ostatného 8. ročníka LM International Cartoon Contest.

V súčasnosti v 1,3 miliardovej Číne okolo 30 tisíc novín a časopisov príležitostne publikuje karikatúru a okolo 300 z nich má svoju pravidelnú týždennú rubriku - stĺpec karikatúry. Ale autorské honoráre sú vraj veľmi nízke, iba od 1 do 10 dolárov (Honorár desať dolárov za kresbu by iste všetkými desiatimi brali aj naši karikaturisti (pozn. aut..) Takže čínsky karikaturista sa neuživí iba karikatúrou, musí mať aj iný príjem pre svoje živobytie.

Evidovaných je okolo 5 tisíc karikaturistov (koľko ich je naozaj možno iba hádať) ale len asi 300 špičkových. V republike je tiež okolo 200 univerzít a stredných škôl, ktoré sa špecializujú na vzdelanie a výchovu karikaturistov, ale ich absolventov pedagógov len ťažko možno hneď nazvať karikaturistami. Pri analýze katalógov a dostupnej nám karikatúry čínskej proveniencie vidíme, že sa všetci prezentujú umelecký hodnotným výtvarným a kultivovaným humorom. Neobjavujú sa v ňom nám známe typické tváre a postavy čínskych ľudí v národných odevoch, ani národné ľudové motívy či politika, ale súčasné svetské aktuálne témy až absurdity života, keď karikaturisti slobodne vyjadrujú svoje kreatívne danosti - osobné myšlienky a umelecké a výtvarné danosti a prejav. Súčasný politický a ekonomický bum v Číne je aj pôvodom optimistického pohľadu čínskych karikaturistov do tvorivej budúcnosti...

Od r.2002 sa poriada v Číne každoročne v meste Nan-Jing (vyše 7 mil. metropola rovnomennej provincie, pozn. aut.) vo svete už dobre známa, zavedená, populárna a prestížna medzinárodná súťaž karikatúry LM International Cartoon Contest, ktorú do r. 2009 videlo viac ako 300 tisíc vďačných návštevníkov. Na dokreslenie tejto mamutej súťaže uveďme, že napr. na 5. ročníku bola účasť 962 karikaturistov zo 49 štátov a ich 2935 kresieb, alebo 946 karikaturistov zo 43 štátov a 2699 súťažných obrázkov na jej 7. ročníku. Jej organizátorom je miestne Múzeum karikatúry. Riaditeľom múzea je známy a vo svete kartún už pomerne úspešný karikaturista Leng Mu. Známe vo svete sú v prvom desaťročí nového milénia už aj čínske súťaže kresleného humoru v Pekingu - International Wine CC a Award „FCW“ v Šanghaji.


Čínska kartún pohľadnica – keď kreslí karikaturista LENG MU

„Karikatúra je slobodné kreslenie bez akéhokoľvek obmedzenia...“

Čínský výtvarník a karikaturista Leng Mu (1966) sa narodil v znamení Škorpión, v meste Wangwo (provincia Jiangson). Vyštudoval Jiang Akadémiu Umenia. Je predstaviteľom náročnej výtvarnej a kultivovanej karikatúry. Karikatúra je pre neho fascinujúcou profesiou a hobby, súčasne ale aj vítaný prostriedok k dialógu s ľuďmi, ako im pomôcť, aby zabudli na neľahkú dobu, v ktorej žijú, ako aj jeho posolstvo svetu k  životu okolo nás. Kreslí ju už takmer štvrťstoročie. Vo svete kartún je dnes známy nielen ako držiteľ viac než sto medzinárodných ocenení   (Cyprus, Grécko, India, Irán, Kórea, Tai-wan, Turecko...), ale aj ako veľký propagátor umenia karikatúry v Číne a vo svete, ako prezident Múzea Karikatúry v meste Nan-Jing, organizátor a riaditeľ súťaže LM International Cartoon Contest, kurátor výstav kartún, člen kartún jury (Azerbajdžan, Irán, Turecko...), majiteľ najväčšej zbierky kartún vo svet (priznal v nej vyše desať tisíc karikatúr a rovnaký počet kníh o karikatúre...), jeho kresby už videli diváci na 350 výstavách spoločných i individuálnych v 60 krajinách sveta (Francúzsko, J. Kórea, Kanada, Taliansko...) a sú v zbierkach čínskych galérii v mestách Nanjing, Tiantai a Guangzhou...

Smelý a odvážny vzdelaný mladý človek s vlastným videním života a sveta. Nebojí sa nahlas prezentovať nielen svoj pohľad na súčasnú čínsku a svetovú karikatúru, ale ani svoje kritické názory na spoločenské dianie doma a vo svete súc tak pripravený hájiť svoju česť a vediac o svojej cene, ktorú treba za to zaplatiť. Je slobodný a všetok svoj čas venuje kresleniu a karikatúre... Keď mi Leng prekvapujúco avízoval, že objavil na webstránkach moje výstavy karikatúry na Slovensku (Výtvarná pocta kreslenému humoru, 2006, Pocta V. Kubalovi, 2008) rozšíril som rád jeho svetovo unikátnu zbierku kartún o moje tri katalógy z mojich ostatných kartún projektov a tiež moju knihu o kartún Výtvarná pocta kreslenému humor (Vyd. Chefka, 2006).


Po zaujímavej opakovanej e-mailovej vzájomnej korešpondencii som ho nakoniec požiadal o interview.
Leng Mu   moje žiadosti vyhovel a rád odpovedal na moje zvedavé otázky a čo to viac prezradil o sebe a o čínskej karikatúre. Jeho možno zaujímavé odpovede ponúkame aj čitateľom našich Pozitívnych novín:

V Európe ste už pobývali niekoľko krát. Najprv iba so svojimi kresbami a neskôr aj ako člen poroty osobne v Turecku a Azerbajdžne. Aj keď to nie sú práve typické  európske krajiny. Čo viete o  Slovensku a Slovenskej republike?

Slovensko poznám celkom dobre, mám k nemu blízky vzťah. Slovensko je krásna krajina. Viem, že ste od 1.1.1993 samostatný štát. Slovensko je jednou z krajín, ktoré majú toľko hradov s mnohými zaujímavými tradíciami a tie vaše krásne rozprávky.  Áno, mám rád vašu krajinu. Viem, že máte aj dobrých karikaturistov. Myslím, že život karikaturistov v takej krásnej malebnej krajine je pre nich zdrojom umeleckej kreativity a šťastného a kulturného života.

Je dnes populárna karikatúra v Číne?

Áno, hlavne v mestách, aj keď podmienky pre tvorbu karikatúry ideálnymi nenazveš.

Aké podmienky má karikaturista u vás pre svoju tvorivú prácu?

Biedne. Politické i finančné. Autorské honoráre sú veľmi nízke, iba od jedného do desať dolárov. Takže čínsky karikaturista by sa neuživil iba karikatúrou, musí mať zabezpečený aj iný príjem pre svoje živobytie.

Ako dlho už kreslíte karikatúru?

Už dvadsaťštyri rokov.

Ako ste sa dostali ku kresleniu?

Kresleniu sa venujem od 14 rokov. V r. 1988 som vyštudoval Jiang Akadémiu Umenia ako scénograf.

A ku karikatúre?

Najradšej kreslím karikatúru. Hneď som si ju obľúbil. Chápem ju ako umelecky náročné výtvarné umenie.  

Spomeniete si ešte v ktorom roku vám opublikovali prvú karikatúru a kde?

Pravdaže si spomínam. Bolo to v roku 1987 v mládežníckom denníku Mladý Číňan.

Viete aj koľko ich bolo doteraz? Vediete si ich evidenciu a archív?

Vyše osem tisíc.

Prečo ste si vybrali práve karikatúru a čo pre vás karikatúra znamená?

Karikatúra ponúka viac umeleckej slobody ako iné výtvarné žánre. A sloboda prejavu je pre mňa veľmi dôležitou súčasťou môjho života.

Máte aj svoju definíciu karikatúry?

Myslím si, že karikatúra je slobodné kreslenie bez akéhokoľvek obmedzenia...

Kreslíte radšej karikatúru čierno-bielu ale farebnú? S textom alebo bez?

Čierno-biela? Alebo farebná? To neriešim! Karikatúru vnímam predovšetkým ako výtvarné dielo. Preto také karikatúry aj sám kreslím najradšej.

Ak si môžete vybrať - kreslíte radšej do novín a časopisov, alebo do súťaží, či na výstavy?

Uprednostňujem kreslenie do súťaží, je pre mňa garanciou vyššieho umeleckého majstrovstva. Ale oveľa dôležitejšia je podľa mňa odozva na konečné dielo. Chápať karikatúru len ako karikatúru nie je tá správna cesta, karikaturisti chcú aby ich práca bola prijímaná ako hodnotný umelecký výtvarný žáner.

V ktorom roku ste získali svoju prvú cenu a v ktorej krajine? 

V roku 1989 v Amerike.

Koľko ich už bolo doteraz? Ktorú z cien, si ceníte najviac?

Vyše sto. Asi Grand Prize z Kosova, veď som získal aj kopu peňazí - desať tisíc EUR!

Prezraďte aké máte ešte hobby okrem karikatúry?

Umenie, výtvarné umenie, okrem karikatúry som tiež dobrý v olejomaľbe, zaujíma ma dizajn, PC grafika, grafika web-stránok, ale tiež rád varím naše národne jedla...

Čo nám ešte rád prezradíte o sebe?

Myslím si, že som teraz v najlepšom období svojho života – na vrchole vlastných umeleckých tvorivých síl. Mám v pláne zúčastniť v budúcom roku ešte na viac medzinárodných súťažiach. Verím, že by som mohol tak získal ešte viac cien a ocenení. Svoj život chcem prežiť naplno a vyťažiť z každej chvíle to najkrajšie a najužtočnejšie.

Čo nám poviete o svojej rodine? Ste ženatý?

Nie, som slobodný.

Prezraďte niečo o meste kde žijete, kde tvoríte a v ktorom je známe Múzeum karikatúry Goo-glm. Aká je vzdialenosť od mesta Nan-Jing do Pekingu (Bei-Jing po čínsky, pozn. red.)?

Moje mesto Nanjing (Nan-Jing), v južnej časti Činy, je vzdialené od Pekingu 1100 km, teda asi 2 hodiny lietadlom alebo 10 hodín vlakom, patrí k významným mestám v Číne. Jeho pomenovanie tvoria dva znaky - Nan, ako juh a Jing, ako hlavné mesto. Rovnako ako Peking (Bei-Jing), Bei - s odkazom sever a Jing - hlavné mesto. Nanjing (teda južné hlavné mestom, pozn. red.) bolo v histórii Číny mnohokrát jej hlavné mesto - v rokoch 211, 229, 280, 317, 420, 479, 502, 557, 1368, 1912, 1927. Zatiaľ čo Peking bol hlavným mestom Číny iba trikrát – v rokoch 1153, 1644, 1949.

Ste tiež riaditeľom miestneho dnes už svetoznámeho LM Cartoon Museum. Aké je jeho poslanie?

Popularizácia výtvarného umenia – domáceho i zahraničného - zvaného vo svete kartún. 

A organizátorom a kurátorom už na celom svete známej - prvej čínskej medzinárodnej súťažnej prehliadky karikatúry - LM International Cartoon Contest. Iste nám o nej rád niečo prezradíte?

Premiéru mala súťaž už v r. 2002, do roku 2009 ju videlo vyše 300 tisíc návštevníkov. Na doterajších vernisážach videli práce všetkých súčasných majstrov karikatúry - našich aj zo sveta

Na ktorú udalosť v živote ako karikaturista radi spomínate?

Žijem svoj kartún sen. Na môj život s karikatúrou mám len tie najkrajšie spomienky. Za štvrťstoročie, čo kreslím karikatúry sa mi dostalo veľkého umeleckého uznania doma i vo svete. S karikatúrou som mohol cestovať po svete, vidieť zaujímavé krajiny, stretnúť zaujímavých ľudí a spoznať veľa dobrých priateľov. Za svoje kresby som získal už viac ako sto ocenení vo svete. Moje kresby sú vo vyše sedemdesiatich galériách vo svete. Som poctený, a veľmi si to vážim, opakovanými pozvaniami do porôt medzinárodných súťaži. Všetky úspechy ma poháňajú a posilňujú.

Čo by ste odkázali karikaturistom a priaznivcom kresleného humoru na Slovensku?

Fandím im, rád by som žil na Slovensku.
 
Ďakujem Vám za odpovede.

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 19. 02. 2011.