Peter Závacký: Kráľovi českých komikov
Rubrika: Publicistika
V roku 2011 si v Čechách pripomenuli 120. výročie narodenia veľkého herca Vlasta Buriana (1891–1962), kráľa českých komikov. V roku 1999 mu čitatelia časopisu Televize udelili aj titul kráľ úsmevu 20. storočia v ČR. Rok Buriana si však pripomenula kultúrna verejnosť nielen na Vltave, ale aj pod Tatrami – na Slovensku. Priaznivci jeho hereckého umenia si zaspomínali na jubileum kráľa komikov na výstave nazvanej Výtvarná pocta Vlastovi Burianovi (kurátor Peter Závacký), na záver roka, v Kúpeľoch Sliač a v Košiciach (december). Návštevníci na výstave si mohli pozrieť vzácny súbor štyroch desiatok kariportrétov a úsmevných figurálnych kompozícií originálnych tvári Buriana, od popredných českých, slovenských a zahraničných autorov – od Železnej Rudy, Prahy, Studénky, Brna, Bratislavy, Jovsy, Košíc, Moskvy až po Taškent.
Kto z nás by nepoznal jeho filmového „vrchního revidenta Popelce Hadimršku (To neznáte Hadimršku, 1931), „truhláře a ostrostřelce Antona Špelce“ (Anton Špelec, ostrostřelec (1932), „kapitána vltavské paroplavby Adam“ (Hrdinný kapitán Korkorán, 1934), „úředníka Fauknerovy advokátní kanceláře Jana Damiána Ducháčka“ (Ducháček to zařídí, 1938), „ošetřovatele v nemocnici u sv. Jakuba, Kryštofa Rozrucha" (U pokladny stál, 1939)...
Jeho filmy, zásluhou televíznej obrazovky, sú dodnes divácky príťažlivé jeho geniálnym komediálnym herectvom, nadčasové a stále aktuálne. Vyberal si postavy, ktoré mali neobyčajne blízko k najširším diváckym vrstvám, ako drobný remeselník, maloobchodník, úradníček, výpravca, muži v uniformách. Bol maximalista, pedant a detailista.
Jeho herecké majstrovstvo bolo postavené na láskavom humore a satire a vynikajúcej improvizácii. Stvárnil najrôznejšie české povolania a charaktery a bravúrne parodoval všetko patetické, vznešené, aristokratické. Hereckú postavu vždy chápal ako montáž premien. Aj preto nikdy nerešpektoval autorský text a tak so svojimi improvizáciami na javisku vytváral každý večer vlastne nové umelecké dielo. Získal si nielen slávu a úspech, ale i veľké bohatstvo, ktoré nijako neskrýval a viedol svoj bohémsky život. Sprevádzali ho v živote až priam neuveriteľné osudové zvraty. Od oslnivých úspechov až po nebezpečné pády, od chvíľ šťastných a plných pohody až potupné chvíle života. Ale to jeho divák nikdy nevnímal, pretože pre neho to bol excelentný komik a umelec, viac než tridsať rokov hviezdou stálicou. Svoje umenie však rozdával ľuďom plným priehrštím. Humor a dobrú náladu rozdával ako vzácne korenie, ktoré je vždy potrebné. Dával im aj silu a chuť žiť. Za to sú mu vďačné celé generácie jeho priaznivcov.
Aj preto, jeho, dnes už kultové filmové veselohry ožívajú každoročné na obrazovkách nielen počas vianočných a veľkonočných sviatkov, ale majú svoje vzácne miesto aj v rodinných filmotékach od Petroviec až po Aš.
Tvár a úsmev komika Buriana vždy priťahovala pozornosť nielen divákov vo variete, na divadelnom javisku a filmovom plátne, ale aj známych majstrov štetca a plátna. Už počas života majstra komických postáv, neopakovateľných tvári, mimiky a gestá (podľa známej galeristky a absolventky DAMU Sabiny Langrovej z J. Hradce to bol jediný český herec, ktorý dokázal hrať celým telom), v ostatnom storočí, pri krátkej sonde do minulosti zistíme, že podobu jeho originálnej tvári a umeleckej figúre, v žánri úsmevnej kresby a karikatúry, dali takí uznávaní majstri českej predvojnovej a povojnovej výtvarnej scény a živí pamätníci „Burianovej hviezdnej éry“ ako Bidlo, Hoffmeister, Kubašta, L ada, Muzika, Novák, Rada, Sekora, Pelc, Tichý, či Tittelbach... Táto vzácna výtvarná kronika podôb komika z dávnejšej minulosti, poznačená dobovým koloritom, sa po vyše polstoročí opäť rozrástla o jeho nové originálne výtvarné podoby – úsmevné a komicky ladené, kariportréty a po príťažlivé figurálne kompozície.
Na začiatku druhej dekády tretieho milénia k ním pribudli nové autorské mená, akademický vzdelaných výtvarníkov a karikaturistov, niekoľkých generácií, zo Slovenska, Čiech a zo sveta. Výtvarníkov, ktorí až na pár výnimiek, poznajú jeho tvár už len z obrazovky a dobových fotografií. Nové výtvarné opusy, umelecký mimoriadne vydarené, čiastočne expresívne, ale s vkusom a kultivované, poznačené nielen obdivom ale i pokorou k umeniu veľkého majstra našej umeleckej a kultúrnej minulosti.
Hviezdy: Nesvadba, Suchý, Račko, Močalov
Mimoriadnou a vzácnou príležitosťou k tomu bol tento slovenský projekt Výtvarná pocta Vlastovi Burianovi, ktorého finálnym záverom bola výstavy rovnakého názvu – v známych Kúpeľoch Sliač (medzi Zvolenom a B. Bystricou) a v Košiciach. Kurátor projektu, vybral a oslovil štyri desiatky známych výtvarníkov, priam neskutočne až „siedmych generácií“, od klasikov až po benjamína, aby mu dodal viacgeneračný punc – tak ako komik sám svojim umením, z bohatého filmového archívu, prostredníctvom televíznej obrazovky, ich oslovuje už niekoľké desaťročí, alebo sa iba s jeho umením ešte iba zoznamujú a stotožňujú.
V rámci projektu, prizvaní majstri výtvarnej humornej skrátky a kariportrétu, vytvorili vzácne súhrne výtvarné a umelecké dielo venované kráľovi českých komikov Vlastovi Burianovi, od bardov zaslužilého umelca Miloslava Nesvadbu (86), Ladislava Radu (82), sochára – národného umelca Arpáda Račka (81), tiež jubilantov Jiřího Suchého (80), Josefa Pospíchala 75), Pavla Kunderu (70), Vlasty Švejdovej (65), Vojtecha Krumpolca (60), Lubomíra Vaněka (50), Jána Fiťmu (40), Marcela Čižmára (36), až po najmladších Miša Zavackého (27) a Dominiku Čižmárovu (12)...
Ako vidieť, niekoľko generácií ctiteľov dobrej „burianovskej“ komédie. Svoju účasť na tomto výtvarnom projekte prijali všetci oslovení výtvarníci aj ako vlastnú poctu – byť účastníkom takého to umeleckého projektu, kde mohli vzdať nielen hold umeniu kráľovi českých komikov, ale súčasne aj prezentovať svoje súčasné výtvarné majstrovstvo. Svojou zdravicou ho podporila aj dlhoročná prvá dáma slovenského kresleného humoru Božena Plocháňová (83).
Ich výtvarne opusy nesú originálne stopy nezameniteľného umeleckého rukopisu autora, ovplyvneného psychofyzickým typom autora, názorom doby a výtvarných tradícií, podmienený voľbou zvoleného nástroja a jeho použitia, ktorý tak dotvára jeho zmyslovú a významovú umeleckú hodnotu.
Ako, napr. z profilu poňatá klasická podobizeň tváre, zdôrazňujúca jeho individuálne rysy (Jiří Suchý), symbolické sugestívne úsmevné „en face“ portréty (Rada, Stano, Matuška, Krištofovič, Fiťma, Čižmár, Chadžiev), doplnené vecnými atribútmi (kráľovská koruna, „plácačka“ výpravka), klasické „priateľské“ kariportréty (Nesvadba, Močalov, Voznuk, Ešonkulov), rozšírené o figurálne kompozície, s priam hrajúcimi žilkami celého jeho tela (Nesvadba, Martenek, Hudák, Blecha, Regitko), v rovine priateľskej karikatúry zostali aj Kličková, Drastil, Jurko, Tondák (Janko, z N. Zámkov – je aj výborný spevák imitátor K.Gotta), prvky kubizmu využil Ondřej Suchý, a svojmu ponímaniu kariportrétu „psicoanalistats“ zostal verný Václav Šípoš z ostravskej Studénky (narodený v baníckej Prievidzi) a Krumpolec...
Rovnako príjemným prekvapením bol aj jeho trojportrét (Mlejnková), metaforické kompozície (Pospíchal, Švejdová, Voznjuk), renomované klasické farebné figurálne kompozície (Vaněk, Kounovský, Remeselník), až komické podoby (Jakubec, Fetters), keď „suprafonskej“ produkcii zostal stále verný akad. maliar a pedagóg Ladislav Rada, či svojmu, ako vždy erudovanému poloprofilu Jiří Daniel, dobre známy z humoristického týždenníka Dikobraz.
Aká bola skutočná tvár komika, to vie snáď len on sám...možno v súkromí a v osamote bol aj smutný klaun...čo ak mu so svojimi portrétmi nazreli do duše Rada, Blecha, Krumpolec, Mlejnková, či Šípoš...
Kúpeľní hostia a návštevníci, ktorí zavítali na tieto výstavy, v novembri a decembri, v Košiciach a Kúpeľoch Sliač, mohli všetky nové výtvarné opusy „Burian – 2011“ uvidieť vzácne spolu na jednom mieste. Výstava chcela pripomenúť skôr narodeným – a tiež dať do pozornosti najmladším návštevníkom – 120. výročie narodenia kráľa komikov, „art projektom“ – súborom úsmevných originálnych výtvarných opusov venovaných komikovi, umelecky vzácnych, od vybraných súčasných popredných výtvarníkov a karikaturistov, v znak úcty k jeho filmovému umeniu, ktoré je mostom, ktorý spája už vyše pol storočia niekoľko generácii divákov, v Čechách a na Slovensku, a prináša im radosť, úsmev a potešenie až doteraz.
Ako dodáva (ešte) kurátor Peter Závacký, vzácny na tomto reprezentatívnom výtvarnom projekte je ešte jeden aspekt – nie každodenná k videniu mini-kolekcia tvári Buriana ponúkla nielen nevšedný nesúťažný obrazový sumár, ale aj vzácny a reálny pohľad na súčasnú portrétovú karikatúru v slovensko-českom priestore, jej smerovanie na scéne kariportrétu, aj silnej v mini-konfrontácii s Ruskom a Ukrajinou... Predstavilo sa tak spolu viac ako dve desiatky súčasných aktívnych kariportrétistov, dnes tiež aj priznaných našich autorov a majstrov kariportrétu...
Je potešiteľné, že po zhliadnutí vystavených „podobizni“ Buriana, o výtvarnom charaktere súčasného kariportrétu môžeme hovoriť ako o živo sa rozvíjajúcom s bohatými a rôznorodými polohami, tak ako ich predstavili originálne a nápadito napríklad Blecha, Fiťma, Fetters, Hudák, Chadžiev, Jakubec, Jurko, Močalov, Matuška, Nesvadba, Rada, Regítko, Stano, Suchý, Šípoš, Vaněk... Karikatúra, ako každé iné výtvarné dielo nemôže vzniknúť bez hlbšieho citového vzťahu... Vzácne je, že u všetkých autorov projektu, či už sú založení spontánne, intuitívne, alebo introvertne, ich voľba realizácie diela bola intelektuálna, jemná a kultivovaná a nestalo sa iba tovarom a produkciou pre jednu výstavu. Autori venovali väčšiu pozornosť výtvarnej stránke, keď chápu ju nielen ako súčasť svojej výtvarnej aktivity, ale aj ako rovnocennú disciplínu k iným výtvarným odvetviam, ktorá prináša divákovi estetickú informáciu a posolstvo. Harmónia všetkých výrazových prostriedkov aj napriek tomu, že ide o karikatúru, pôsobila kultivovane, zvládnutím kompozícií, vzťahu medzi nápadom, myšlienkou a jej výtvarnou, vizuálnou podobou, sa zvýšil proces estetizácie, pri vizuálnej komunikácii, čo vedie a láka diváka nielen k povrchným dotykom pozornosti.
Majstri portrétových karikatúr vytvorili diela rôznych tvorivých názorov a výtvarných prístupov – dôstojné umeleckej erudícii ich autorov. Charakterizuje ich široká názorová variabilita, štýlová i obsahová bohatosť. Každý z nich sa snažil nájsť vo svojej kompozícii niečo originálne a nápadité, usilujúc sa objaviť to „pravé“ čo komika charakterizuje, kto to ešte pred ním u neho „neprekukol“, a aby to zvestoval divákovi ako prvý, pristupoval k tvorbe vzácne erudovane a zodpovedne, hľadal ten správny uhol pohľadu, výber a štýl výtvarného rukopisu, brúsil a cizeloval ho, usilujúc sa vytvoriť hodnotné dielo, hodné nielen mena svojho autora, ale predovšetkým aj veľkej osobnosti Buriana (ak aj zvolil deformáciu jeho výrazných čŕt podoby, usiloval sa o kultivované dodržanie hraníc tvorivého umeleckého zámyslu), podložené vlastným osobitým vycibreným, ľahkým príťažlivým výtvarným štýlom, istej, nielen rutinnej už priznanej umeleckej linky výtvarného rukopisu. Majúc stále na vedomí, že výtvarné umenie v žánri portrétovej karikatúry je pestrý proces komunikácie s divákom, a aby samotný divák, aj keď intenzitu jeho osobného názoru neovplyvni, mal nakoniec dojem, že jeho dielko i celú výstavu sa oplatilo vidieť.. A hoci je karikatúra určená predovšetkým pre väčšinového diváka, autori a účastníci projektu upriamili svoje úsilie aj na to, aby uspokojili aj náročnejšieho menšinového, umenia znalého prijímateľa...
Návštevy kúpeľov patrili vo svojej dobe k milým spoločenským povinnostiam Vlasta Buriana a prestížnym udalostiam pre navštívené kúpele. Podľa dochovaných ústnych prameňov a podaní, zavítal kráľ komikov aj do Kúpeľov Sliač. Bol nielen stredobodom pozornosti kúpeľných hostí, ale očaril ich aj so svojim tancom s miestnou opernou divou.“
Ľudia z kúpeľov, ale aj z kúpeľného mestečka, aj preto radi spomínajú na pamäti a rozprávanie ich známej, neskôr pani šatniarky, vo vychýrenej Spoločenskej dvorane, ktorú všetci oslovovali iba Muca. V mladosti bola zboristka v opere a bola to práve ona, ktorá tak často rada spomínala, že na jej narodeniny tu bol práve kráľ českých komikov a priamo v „dvorane“ to aj oslávili na parkete vtipným slovom, spevom a spoločenských tancom. Svojim menom po poslednom manželovi sa volala Irma Slavíková a bývala v "personálke“ priamo v Kúpeľnom hoteli Palace. Bolo to po vojne. Bol to pre ňu bezo sporu nezabudnuteľný večer.
Po r. 1945, keď mal komik zákaz vystupovania v Čechách (po známych vykonštruovaných procesov a obvinení z kolaborácie s fašistami), ponúklo Burianovi vzácny umelecký azyl práve Slovensko a Bratislava. Počas svojho slovenského pobytu zavítal vzácny hosť aj do známych Kúpeľov Sliač.
Aj táto, písomne nedoložená, návšteva Vlasta Buriana v Kúpeľoch Sliač, bola jedným z vďačných motívov jej konania sa v týchto známych slovenských kúpeľoch.
Kto nezaváhal, našiel si čas aj v predvianočnom zhone a výstavu videl, iste rád prizná, že bolo sa na čo pozerať a spoznať obľúbeného kráľa komikov aj z iného úsmevného uhla pohľadu výtvarníkov niekoľkých generácií.
Posolstvá venované výstave Vlastovi Burianovi
Šťastnou cestu na Slovensko přejí Vlastovi Burianovi sourozenci
Ondřej Suchý a Jiří Suchý
Burian byl ve své době král humoru u nás! Jako byl král humoru ve světe Chaplin. Líbí se mi, že kresbu zhodnotíte na Vašich bohulibých výstavách.
akad. maliar Ladislava Rada
Prajem úspech výstave komikovi Vlastovi Burianovi. Mám ho stále rada
Božena Plocháňová
Vlasta Burian
Vlasta Burian (vlastným menom Josef Vlastimil Burian), nar. 9. apríla 1891 v Liberci, v r. 1901 sa rodina presťahovala do Prahy na Žižkov. Svoju hereckú kariéru začal drobnými úlohami vo veľkých divadlách Na Vinohradoch a vo Švandovom divadle, neskôr pôsobil v rôznych pražských kabaretoch (napr. Rokoko, Červená sedma), v ktorých sa už pred vojnou stal miláčikom miestneho publika. V r. 1925 zakladá vlastné Divadlo Vlasty Buriana – DVB (dnes Divadlo Komedie). Po r. 1945 bol Burian obvinený z z kolaborácie s nemeckými fašistami. Konečnej rehabilitácie sa mu dostalo až po jeho smrti. Umelecký azyl mu poskytli po vojne aj na Slovensku. Burian bol aj mimoriadny športový talent – bol výborný cyklista, tenista, rád plával, a čo nie všetci vedia, obliekal aj vzácny ligový brankársky dres slávnej „železnej“ Sparty Praha, v r. 1913–1920 (celkovo 79krát). Zomrel v Prahe v r. 1962.
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 01. 02. 2012.
Peter Závacký
Další články autora
- Pavel Matuška - Peter Závacký: Kreslený výtvarný humor pro mne znamená určitou seberealizaci
- Peter Závacký: Vladimír Renčín – sedemdesiatnik
- Peter Závacký: Bard slovenského sochárstva – akademický sochár Tibor Bartfay – deväťdesiatročný
- Machmud Ešonkulov – Peter Závacký: Karikatúra je pre mňa všetko, nemôžem žiť bez jej kreslenia
- Jozef Cesnak - Peter Závacký: Popredný slovenský knižný ilustrátor oslávil už svoje 75. narodeniny
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
Ivo Šmoldas | |
Rudolf Křesťan | |
Ivan Rössler | |
Dáša Cortésová | |
Jaroslav Vízner | |
Plk. JUDr. Michal Dlouhý, Ph.D. | |
Jiří Menzel | |
Ivan Kraus |