Akademický maliar Jozef Cesnak (1936) vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave u prof. V. Hložníka, oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácii. Venuje sa grafike, knižnej a časopiseckej ilustrácii, kresbe a maľbe. Patrí k popredným slovenským ilustrátorom, predstaviteľom ceneného výtvarného realistického žánru (spolu s Balážom, Rumanským a Machajom) a kresby, základnej najstaršej výtvarnej techniky, neobmedzenej priestorom ani časom, a výsledok je viditeľný takmer okamžite. Literárnu predlohu sa sa snaží voľne interpretovať, sprevádzať a tak vytvárať adekvátnu atmosféru literárneho diela.

V centre jeho tvorby je vždy človek, v kompozičnom obraze príťažlivo vytvára dejovú líniu, kde dominuje ľudská osobnosť. Za ostatných päť desaťročí. Ilustroval už do 150 kníh (pre vydavateľstva - Mladé letá, Slovenský spisovateľ, Smenu, Pravda, Osveta, Spolok Sv. Vojtecha, Východoslovenské vydavateľstvo, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Press, ...), a pravidelne tvoril aj pre takmer všetky slovenské detské časopisy (Pionierske noviny, Kamarát, Včielka, Slniečko, Zornička, Ohník, či Zvonček a Maxík a ďalšie).

Z kníh spomeňme aspoň tie najznámejšie - Jozef Horák: Slovenské povesti (Mladé leta, 2002), Alena Bartlová: Panovníci a prezidenti na území Slovenska (PB-Press, 1997), Alojz Medňanský: Dávne povesti o slovenských hradoch (Mladé leta,1995), Milan Ferko: Nové povesti slovenské (Mladé leta, 1994), Zúbek, Ľudo - Cesnak, Jozef. Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (SPN, 1980). Mária Ďuríčková: Bratislavské povesti (Mladé leta, 1990), Xénia Faktorová: Prečo myšky pištia z výšky(DAXE, 2007), Ľudo Zúbek: Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (SNP, 1980), František Kreutz: Heľpianska bosorka (Osveta,1985), či edície L.Welskopfová-Heinrichová: Synovia Veľkej Medvedice (Východoslovenské vydavateľstvo, 1986) a Arthur Robert: Hitchcock a traja pátrači (Mladé leta, 1986). Ilustroval aj preklady známych českých kníh - napr. Ivona Březinová: A čo bolo ďalej? či Felix Háj: Kajo Mařík vstupuje do života.

Okrem výtvarného umenia je mu najbližšia poézia a vôbec literatúra. K jeho najobľúbenejším literárnym autorom patria poeti Slovák Milan Rúfus a Američan John Robinsom Jeffers. Vystavuje samostatne aj na spoločných výstavách. V r. 2010 predstavil na Slovensku svoje ilustrácie a cyklus pozoruhodných veľkorozmerných  kompozícií dejateľov slovenskej literárnej histórie, ako sú Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, či P.O. Hviezdoslav..., ktoré pripravil pre veľkú Pedagogickú encyklopédiu, ktorú zostavil akad. Pavlík (Matica slovenska). Vytvoril aj grafické návrhy k dokumentárnemu životopisnému filmu o Františkovi Kreutzovi, známom slovenskom pedagógovi, historikovi a spisovateľovi. Rád sa venuje štúdiu histórie - studnici múdrosti. Je ostatným nositeľom Ceny Ľudovíta Fullu za rok 2010, najprestížnejšieho slovenského výtvarného ocenenia pre knižného ilustrátora. Vo februári oslávil už svoje 75. narodeniny. Viac o Majstrovi Jozefovi Cesnakovi prezradíme čitateľom našich Pozitívních novín  v odpovediach jubilanta ilustrátora:

Ako ste sa teda dostali ku kresleniu? Čo nakoniec rozhodlo, že ste si podali prihlášku na výtvarnú školu?
Až na meštianke som sa začal viac venovať kresleniu. Vedeli to aj naši pedagógovia a keď prišli študenti z umeleckej priemyslovky a požiadali o uvoľnenie nejakého žiaka pre nich ako model, pani riaditeľka odporučila mňa. Tak som sa stal modelom a zároveň nepriamo aj žiakom, pretože dovtedy som bol odkázaný len na svoje skúsenosti a tu som naraz počul toľko rád vyučujúceho Jozefa Chovana poslucháčom a niečo som pochopil aj ja. Roľnícku školu som po roku zanechal, podal som si žiadosť o prijatie na umeleckú priemyslovku v Bratislave. Končil som na oddelení grafiky u profesorov Fikariho a Chovana. Na prijímacích skúškach na Vysokú školu výtvarných umení som sa dostal najprv do prípravného ročníka. O rok, už ako riadnym poslucháč, som prvý ročník bol u prof. Petra Matejku a päť rokov potom už u profesora Vincenta Hložníka na oddelení voľnej grafiky a ilustrácie. Diplomovú prácu som vytvoril na tému Vzbura na Polomke - desať linorytov, Polomka je susedná obec môjho rodiska a veľa som o nej počul z rozprávania pamätníkov. Štúdium som ukončil s titulom akademický maliar.

Venujete sa grafike, ale prevážne ilustrácii. Ktorá výtvarná technika je vám najmilšia?
V minulosti som robil ilustrácie väčšinou perom, na požiadavky vydavateľstva, postupne som si túto techniku veľmi obľúbil, ale najradšej robím čiernobiele, a to kresby tužkou, hrudkou alebo kriedou. Väčšinou veľmi mäkkou tužkou pre škálu od najtmavších čiernych po jemné striebristé tóny. Vo voľnej grafike som najviac pozornosti venoval témam muž a žena - všeľudským vzťahom a to najčastejšie v technike litografie, ale veľa robil aj technikou linorytu. Najviac mi vyhovuje a najbližší je dramatický výraz. 

V slovenských výtvarných kruhoch ste známy a priznaný predovšetkým ako ilustrátor. Čím si vás získala ilustrácia?
Ilustrácia je pre mňa realizácia môjho vzťahu k literatúre a k dielu a snaha podeliť sa s ním s čitateľom. Ilustrácia mi umožňuje pretlmočiť slovo do obrazu a zároveň vyjadriť svoj názor a toto sprostredkovať širokej verejnosti.

Máte svoju definíciu ilustrácie?
Sú dva názory, aká by mala byť ilustrácia. Jeden sa pridržiava literárnej predlohy a zobrazuje situácie, ktoré ho najviac oslovia a snaží sa presvedčiť čitateľa o pravdivosti danej situácie z literárneho diela. Druhý názor je literárnu predlohu voľne interpretovať atmosféru literárneho diela. Ilustrácia je pre mňa realizácia môjho vzťahu k literatúre a k dielu a sna ha podeliť sa s ním s čitateľom.

Mali ste aj vzory?
Ako každý, kto tvorí, má svoje vzory, nemôže vyrastať z ničoho nič, iste časom, skúsenosťami a budovaním si svojho názoru vzory sa menia, alebo už nemusia hrať dôležitú úlohu. U mňa bol samozrejme môj pedagóg Vincent Hložník, Jiří Trnka, Adolf Zabranský, Ľudovít Fulla, Vladimír Machaj a nakoniec Albín Brunovský.

Ilustrovali ste aj veľa kníh a časopisov pre deti zo slovenskej histórie. Ktoré obdobie slovenskej histórie a ktorá historická osobnosť je vám najbližšie?
S ilustrovaním histórie som začal práve v detských časopisoch, hlavne v Slniečku a Zorničke. Ilustrácie pre deti boli pre mňa dobrou školou. Ich tvorba je pre voľnejšia, ale rovnako zodpovedná. Pre deti je aj prvou vážnejšou hrou. Ako ilustrátora ma pravdaže zaujíma každé historické obdobie, ale najviac Veľká Morava, zvlášť teraz, keď vznikla samostatná Slovenská republika  a keď sa o tomto období môžu historici pravdivejšie vyjadrovať svoje názory a známe výskumy.

Ktoré z ilustrovaných kníh sú vám najmilšie?
Najviac blízke sú mi  Helpianska bosorka  a  Čriepky z breznianskeho rinku od Kreutza,  Jeleň kráľovnej víl od Huževku, Staré a nové slovenské povesti od Ferka a Dunajské povesti od Ďuríčkovej.

Máte ešte aj svoj nesplnený ilustračný sen?
Rád by som ešte urobil rozsiahlejšiu knihu balád alebo povestí s množstvom väčších kompozícií z mne blízkych regiónov.

Nad čím teraz pracujete?
Ostatné tri roky usilovne pracujem na náročnejšom cykle farebných kresieb k cyklu Skameneliny.