Milan Markovič: Neveríme si, či nevieme?
Rubrika: Literatura – Fejetony
|
|
 Niekedy naozaj neviem rozlíšiť, či osoba z rádia či z televízie ku mne hovorí poznačená mizivým stupňom dôvery vo vlastné slová, alebo jej školská dochádzka sa vyznačovala pričastými absenciami. Každopádne jedno či druhé postihnutie sa dá v našej milej vlasti pozorovať tuším čoraz častejšie. Zostaňme pri predpoklade, že mnohí z nás neveria v silu vlastného slova, boja sa, že nepresvedčia, že nezaujmú. A preto zbytočne, ba i nezmyselne (a neraz aj komicky) zdvojujú pomenovania. Keď niekto hovorí o „mailovej pošte“ či „SMS správach“, ospravedlňme ho, pravdepodobne nevie, čo to cudzie slovo či skratka znamenajú. Horšie je, keď sa hovorí o „hlavnej priorite“, o „prevažnej väčšine“ či o „osobnom priateľovi“. Aký iný priateľ ešte existuje – ak je to naozaj priateľ? Vari najčastejším nezmyslom je výraz „opakujem ešte raz“ použitý vo chvíli, keď hovoriaci predtým ešte vôbec neopakoval. Nedostihnuteľný je však náš predseda vlády, ktorý to zdokonalil na „znovu opakujem ešte raz“, čo je už podľa mňa na Guinessa. S týmto pokleskom však statočne drží krok aj všeobecne zaužívané a nepochopiteľne tolerované „pokračujeme ďalej“. Skríženie väzieb sa tomu hovorí. Raz ktosi počul povedať „poďme ďalej!“ a doslova mičurinským spôsobom to „vylepšil“. Ale prečo sme mu na to všetci naleteli? Už len aby mi ctená verejnosť uverila, že nehovorím o akýchsi nepočetných úkazoch: Dostanete darček zadarmo... V dnešnej záverečnej bodke... Muži padajúci dole... Vystupoval vo falošnom prestrojení... Francúzi volia najvyššiu hlavu štátu (TA3 22.4.)... Hrdí na našu historickú minulosť... Aby sa mu dobre darilo... Nasledovali vzdušné nálety... (Ospravedlňujem sa, ak som zaspal dobu a medzitým už stratégovia vymysleli aj nálety podzemné.) Mimochodom: podobného kiksu sa možno dopustiť aj jedným slovom: Najoptimálnejší... najideálnejší... odprezentovať... rozanalyzovať... častokrát (!) Ku koncu chcem vysvetliť, čo ma na celej veci znepokojuje najviac. Dá sa to porovnať napríklad so zlým humoristom. Nepozastavujem sa nad tým, že v celoštátne sledovanom programe predvádza čosi také, s čím by sme sa kedysi hanbili vystúpiť na školskom večierku. Zaráža ma to, že ľudia sa príma zabávajú. Obdobne denne hovoria z médií ľudia, čo nevedia používať materinský jazyk a nikomu to ani zamak neprekáža. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale nezazdalo sa vám pri niektorých spomínaných výrazoch, že sú predsa celkom v poriadku? Zopakujme si, čo vieme o stokrát vyslovenej lži. Možno tu nájdeme podobnosť. |
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 26. 02. 2009.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
 |
Rudolf Křesťan |
 |
Ivo Šmoldas |
 |
Milan Markovič |
 |
PhDr. Jiří Grygar |
 |
Ladislav Gerendáš |
 |
Karel Šíp |
 |
Josef Fousek |
 |
JUDr. Ivo Jahelka |