Angel Boligan – Peter Závacký: Výtvarný filozof bez slov

Rubrika: Publicistika – Rozhovory

Sám o sebe si myslí, že jeho tvorba je kombinácia tequily a cukrovej trstiny, vplyvom dvoch kultúr, keď karikatúra musí byť silná, pôsobivá a poetická...

Kubanec, dnes už Mexičan Angel Boligán Corbo (*1965) vyštudoval Havanskú Univerzitu Výtvarného Umenia v r. 1987. Od r.1992 pracuje a trvalo žije v metropole Mexika. Kreslí výtvarné spoločenské a politické glosy pre mexické noviny El Universal, politický časopis El Chamuto a humoristický časopis Conozca Más Humor. Jeho humor je osobitý a inteligentný. Komentuje aktuálne udalosti zo života. Formuje výtvarnú tvár vyhľadávaného Bostoonthemag a je žiadanou ozdobou novín a časopisov od Mexika až po Tokio. Ale aj výstavných siení. Medzi desiatkami ocenení z celého sveta nechýba ani cena World Press Cartoon za novinovú úvodníkovú karikatúru (Sintre, Portugalsko). Líderská umelecká osobnosť Latinsko-Americkej karikatúry; je prezidentom Latinsko-Amerického klubu karikaturistov (CartoonClub) a tiež rešpektovaným členom svetového klubu Karikaturisti za mier (Cartooning for peace). Jeho umelecký štýl je pre diváka blízky a príťažlivý, vynikajúco koncipuje svoje myšlienky a posolstvá, pôsobia logicky a zároveň vzácne umelecky pôsobivo.

Autojkarikatúra s pozdravom pozdrav našim výtvarníkomDôveryhodné informácie, väčšinou nami denne prehliadané, šíri do svetaprostredníctvom svojich výtvarných posolstiev... Bez slov. Chce byť čitateľný pre každého, keďže hovorí iba rodnou španielčinou. Je si dobré vedomý, že slovami možno myšlienku nielen stvoriť ale aj zabiť... Jeho kresba priam vyprovokuje k pozastaveniu sa a premýšľaniu. Súčasne nás presviedča, že výtvarný humor má znaky poézie, voľné kreslených veršov. Nie je to iba remeselná bravúra je to priam virtuozita perá (tužky, pastelky, kriedy, štetca, etc...), satirickú výtvarnú skratku umocnil priam o grafickú kultúru. Rovnako patrí k esám súčasného svetového psychologického kariportrétu. Jeho ostatná podoba "emeritného" Fidela Castra, či Kadaffi, Sarah Palin a Obama, patria podľa uznávaných kartún kritikov Mario Baros (USA) a Francisco Puňal (Španielsko) a výtvarníka Jiřího Daniela (ČR) k tomu najlepšiemu, čo v tomto žánri vzniklo... A fenomenálny kresliar, tvrdia obaja. Ak práve nekreslí, cestuje po svete, otvára svoje výstavy, zasadá na kartún konferenciách. Vo februári vystavoval v Lisabone, v marci už sedel medzi kolegami karikaturista v Atlante, v apríli ho videli aj pod Eiffelovkou v Paríži... V apríli a máji sa predstavil aj priaznivcom karikatúry na Slovensku. Mexičan, osobnosť svetovej kartún, dnes najznámejší kubánsky ambasádor vo svete rád prijal moju ponuku zúčastniť sa na projekte NEPRAKTA 88 – Výtvarná pocta (Košice, 2012), ako aj prosbu o kartún interview pre naše Pozitívni noviny:

Angel, predstavte sa naším čitateľom na úvod, prosím. Aké boli vaše prvé kroky v karikatúre? Kto má najväčšiu zásluhu na tom, že ste sa stali výtvarníkom a karikaturistom?

Pochádzam z mestečka San Antonio de los Baňos, Vyrastal som v malom domčeku na vidieku, v šťastnej rodine, v lone prekrásnej tropickej prírody, ktorú som si zaľúbil na celý život.
San Antonio de los Baňos je mestečko kultúry a karikatúry, kde má karikatúra už takmer storočnú históriu, kde bolo prvé múzeum karikatúry v Amerike a organizuje sa tam aj veľký festival kresleného humoru (v r. 2011 sa uskutočnilo u 17. Bienále Medzinárodného Kresleného humoru - Art Grafic, pozn. red.).
Mal som iba 12 rokov, keď som po prvýkrát vstúpil do magických priestorov múzea a hneď som vedel, že budem iba karikaturista. Od dvanástich rokov teda kreslím aj karikatúru. Neskôr som vyštudoval havanskú Univerzitu Výtvarného Umenia v r. 1987.
Najviac moji rodičia, ktorí nasmerovali moje prvé kroky ku kultúre, priviedli ma k riaditeľovi miestneho kultúrneho centra kde som získal základy karikatúry. A potom sám riaditeľ kultúrneho centra, ktorý ma ďalej podporoval a viedol v mojom výtvarnom napredovaní. V múzeu som spoznal kresby a umenie Argentínčanov Quin a Fontanarosa, Mexičanov Rius a Naranjo a Helio- floresa karikaturistov, ktorí vyrástli v meste San Antonio Eduardo Abela, René de la Nuez o Jesús de Armas aTomás Rodríguez Zayas.

Ako dlho sa venujete profesionálne karikatúre?
Ešte ako školák som mal v múzeu aj prvú svoju výstavu. Moje prvé kresby boli publikované v roku 1983 v časopisoch Papalote, neskôr aj v Palante a na stránkach DE-DE-TE... Odvtedy humor kreslím a publikujem stále až doteraz... Teda neviem stanoviť presnú hranicu, či rok, kedy som prešiel od karikaturistov z kategórie amatérov k profesionálnym karikaturistom. Ale bolo to niekedy v tom období.

Ako ste sa ocitli v Mexiku?
Mexico je rajom pre karikaturistu. Mexická politická klíma je nevyčerpateľným zdrojom námetov, stačí len pozerať, načúvať a kresliť.

Je v súčasnosti v Mexiku aj populárna karikatúra?
Áno a veľmi. Karikatúra v Mexiku je veľmi populárna a aj má svoju bohatú tradíciu. Je považovaná za kolísku karikatúry nielen v Latino-Amerike. Rozšírila sa a bola vzorom aj pre americký kontinent, nielen Kubu, ale aj Argentínu, Brazíliu a ďalšie krajiny... Preto sa teší vo verejnosti nielen veľkej obľube ale aj úcte. Kreslený humor je v súčasnosti hodnotnou súčasťou národnej pop kultúry, dôkazom sú aj webové stránky, ktoré sa jej venujú aj sociálna sieť.. A práve internet napomáha rýchlejšie a efektívnejšie šíriť je popularizáciu a pritiahnuť tak pozornosť ešte širokej verejnosti a početnejšieho tábora jej fanúšikov.

Vychádzajú v Mexiku humoristické časopisy? Dostáva sa publikačného priestoru karikatúre aj v dennej tlači?
Áno, sú už zavedené časopisy s tradíciou kresleného humoru. A sú rešpektované - výtvarníkmi i čitateľmi. Mexiko je veľká krajina. Nálady skupín obyvateľstva sa rôznia, iné sú v meste a iné na vidieku, iné na juhu či na severe...Venujú sa mu preto predovšetkým regionálne periodika, ktoré sú v rôznych regiónoch Mexika veľmi populárne a objektívnejšie odrážajú politickú a spoločenskú náladu miestneho obyvateľstva. Najznámejší je časopis El Chamuco a politický denník El Universal...

S ktorými tlačenými médiami pracujete vy?
Pracujem v redakcii a redakčnej rade jedného z najväčších mexických denníkov El Universal, pre ktorý kreslím pravidelné výtvarné glosy, a taktiež spolupracujem s ďalšími piatimi časopismi, z ktorých štyri sa venujú skôr komunálnej satire a piaty El Chamuco je orientovaný viac na skutočnú karikatúru.

Aj nám ich vymenujete?
Z mexických s ktorými spolupracujem sú to napríklad - CONOZCA MÁS, LYFE & STYLE, REVISTA DEL CONSUMIDOR, - FOREIGN AFFAIR LATINOAMÉRICA a EL CHAMUCO.

Vo februári a marci ste vystavovali v Portugalsku, neďaleko Lisabonu, vo Vila Franca de Xira. Expozícia rezonovala nielen na Pyrenejskom poloostrove ale aj v Európe…
Predstavil som stovku svojich prác, 80 originálov a 20 signovaných PC reprodukcií, väčšinou publikovaných v El Universal (Mexiko), politické glosy, kariportréty a ilustrácie... Predstavil som tam aj svoju skromnú knihu rovnakého nazvania, ako výstava, Espehlo de tinta, ktorá obsahovala všetky vystavované diela a tak poslúžila aj ako katalóg.

Vaše kresby sú často oceňované vo svete. Čo cítite, keď preberáte cenu?
Keď preberám cenu vždy si spomeniem odkiaľ som prišiel. Obzerám sa späť, aby som videl kam idem...
Čo kreslíte najradšej?

Snažím sa aby môj výber tém a žánrov bol podľa možnosti čo najširší. Pokúšam sa pokryť všetky odvetvia kresleného humor – cartoon, gagy, kreslené vtipy, humorné ilustrácie a spektrum tém z oblasti politiky, kultúry a športu.

Čo robí dobrú karikatúru?
Aktuálna nosná kultivovaná myšlienka umocnená bezchybnou kresbou, kreatívne spodobnená tak, aby divák, aj bez slov pochopil čo ste mu chceli povedať.

Ste uznávaný majster kariportrétu. Nakreslili ste desiatky známych tvári. Ktoré tváre kreslíte najradšej a najčastejšie? Ako si ich vyberáte?
Usilujem sa kresliť tváre známych a popredných osobností, ktoré sú symbolom kultúry a umenia, športu, ale aj politiky, v Mexiku i vo svete. Myslím si však, že pokiaľ nekreslím na zákazku, výber nie je práve najdôležitejší, rozhodujúca je vždy skôr inšpirácia…aj intuícia...

Kedy má kariportrét svoju umeleckú hodnotu?
Nie iba podobou a vtipnou výtvarnou deformáciou tváre.. Musí to byť pravdivá výpoveď o človeku. Bez masky a prikrášlenia. Prienik do útrob duše človek. Nielen oči, ale aj tvár je obrazom duše človeka.

Kto je podľa vás dobrý karikaturista?
Musí držať krok s dobou. Sledovať čo sa deje v tomto žánri, čo tvoria a ako napredujú jeho kolegovia. Byť kreatívny a stále sa zdokonaľovať, aby jeho štýl nezostarol, nebol iba rutinný a nezovšednel. A ten, ktorý vie správne odhadnúť vlastné schopnosti.

Ako sa zmenila karikatúra odvtedy čo ste ju začali kresliť? Aká je podľa vás dnes?
Stále sa mení…Hlavne v technike kreslenia…v širokom spektre nových výtvarných možností… zvlášť počítačovej techniky, veľkého výberu programov…ale mení sa aj výberom tém…vznikajú denno-denne nové otázky, na ktoré je treba reagovať, vyjadriť sa k ním….sú pre nás prínosom, vplývajú na našu súčasnosť ako aj budúcnosť…karikaturisti by mali výrazne pomôcť uchovať našu súčasnosť i pre budúcnosť.

Dokázali by ste už dnes žiť aj bez karikatúry?
Možno že by sa dalo žiť bez karikatúry, ale náš život by bol smutný a chudobnejší. Keď dostávam listy od fanúšikov z celého sveta od Brazílie až po Čínu, je to príjemný pocit poznať, že to čo robíte - robí radosť nielen vám, ale aj ľudom vo svete a že aj keď hovorím iba po španielsky dokážem zrozumiteľne tlmočiť svoje posolstvá na všetkých kontinentoch...

Výtvarníci často mávajú svoje sny. O čom sníva Angelo?
Snívať sa musí, robíme si tak svoj život krajším…V snoch sa rodí veľa nápadov... Potom je už iba radosť kresliť!

Aké máte ešte hobby okrem kreslenia?
Mám rád prírodu, rastliny, kvetiny a tiež hudbu...aj keď nemám žiadny hudobný talent. Všetok svoj voľný čas strávim v prírode, kam utekám z kamenných a betónových hradieb veľkomesta...

A aké je vaše životné presvedčenie
Dôvera v to čo robíte a tiež vytrvalosť...

foto: archiv autora

Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 29. 08. 2012.