AUTOR: Ing. Emil Burák PhD. * 17.05.1963 Stropkov námestník generálnej riaditeľky DRSR pre kontrolu daní a daňovú exekúciu, manažér
VZDELANIE: Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (1991). Od roku 1994 – 1999 absolvoval postgraduálne (externé) doktorandské štúdium so špecializáciou na Manažment financií v odbore Ekonomika a riadenie podnikov. V rámci systému celoživotného vzdelávania – rôzne manažérske kurzy i projekty v rokoch 2003-2006 v SR i v zahraničí.
PRAX: Doteraz má za sebou vyše 20-ročnú pracovnú kariéru, z toho najviac pracoval v sektore služieb, financií a riadení. Z toho 10 rokov ako topmanažér v privátnom sektore (banky) v Bratislave a štátnom sektore (dane) v Banskej Bystrici. Pracoval v rôznych funkciách – ako obchodník (Reštaurácie D.Kubín 1985-1990), kontrolór (Daňový úrad D.Kubín 1990-1997), ako bankový a finančný manažér v rokoch 1997-2002 v Bratislave (napr. riaditeľ controllingu, viceprezident banky, generálny riaditeľ sekcie banky, branch manager pre retail), ekonomický riaditeľ televízie, od 2/2003 ako námestník generálneho riaditeľa Daňovej správy SR pre kontrolu a exekúciu. Tri roky (2003-2005 Fakulta financií) učil externe na Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici.
Z TOHO v DAŇOVEJ OBLASTI: Doteraz v daňovej oblasti odpracoval 12 rokov (7 rokov ako kontrolór - daňový audítor, 4 roky ako námestník GR pre daňovú kontrolu a daňovú exekúciu, rok na Daňovej škole v oblasti vzdelávania ako metodik vzdelávacích projektov).
V súčasnosti (od 9/2006 doteraz) pracuje v oblasti vzdelávania /Daňová škola DRSR v B Bystrici/, je členom medzinárodnej expertnej skupiny EÚ – v rámci projektu FISCALIS pre oblasť vzdelávania. Súčasne ako autor, nezávislý ekonomický publicista – píše do niekoľkých časopisov najmä k problematike daní, financií, manažmentu a riadenia výkonov. Je ženatý a má jedno dieťa.
TVORBA: Celkovo doteraz: napísal 6 kníh a vyše 700 odborných článkov orientovaných na ekonomiku, riadenie, dane, podnikanie a sebariadenie. KNIHY: Dane na hrane (2000, Sepi Žilina) Daňová optimalizácia (2002, EPOS Bratislava) Automanažment podnikateľa (2003, EPOS) Daňové plánovanie a daňové výdavky (2004, EPOS) Pohodou k prosperite – Wellness a Carpe Diem (2005, TESFO Ružomberok) Pohodou k prosperite II. – Slovenský profesoring šťastia (2006, TESFO) Články: Vyše 700, v roku 2007 aktuálne príspevky – napr. v Eurobiznise, Hospodárskych novinách, Manažment, mzdy a financie, Profite, Verejná správa, Produktivita a inovácie, atď.
PROJEKTY: Zvýšenie efektívnosti daňovej kontroly Daňovej správy SR z 20% v roku 2003, na 60% v roku 2004-2005 (najmä cez Vytvorenie systému merania výkonov pre jednotlivcov i kolektívy), Vybrané knihy a články sú využívaným podkladom pre SAV - Jazykovedný ústav v rámci projektu tzv. Národného korpusu.
Profil převzat ze serveru OSOBNOSTI.SK |
POZITÍVNE MYSLENIE I. – Obrovské rezervy
Sebariadenie a autoenergetizácia je obrovskou príležitosťou k zlepšeniu kvality života pre anonymné ľudstvo i konkrétneho človeka. Jedným z jej nástrojov je nepochybne aj pozitívne myslenie v teórii a pozitívne konanie v praxi.
Útecha z paradoxu, že iní sa majú horšie Veľa ľudí na Slovensku sa teší nie z komplexného zlepšenia ich života, ale viac z porovnávania s inými krajinami – chudobnejšími vzorkami vo svete, ktoré húževnato prinášajú všetky domáce médiá. Neustále vidíme ako sa tvrdo bojuje v Iraku alebo v Pakistane, aké tornáda zúria v Amerike alebo koľko ľudí zahynulo pri nejakej živelnej (povodne z vĺn cunami v Thajsku, prekvapivé zemetrasenie alebo výbuch lávy sopky) alebo technickej (napr. pád lietadla) katastrofe alebo vojenskej (hladovanie v rôznych krajinách Afriky po lokálnych národnostných vojnách). Po takomto masírovaní hláv si našinec spokojne hovká skromne vo svojom bytíku a medituje o tom, ako je dobre, že má strechu nad hlavou, že je mier, že v obchodoch je plno tovaru, že má nejakú prácu a že na dvore pred činžiakom parkuje viac osobných áut susedov teraz v kapitalizme ako tomu bolo napríklad v časoch socializmu (pred rokom 1989)...
Deficit školy v injektovaní pozitívneho myslenia Toto nie je ten typ pozitívneho myslenia, ktorý je potrebný najmä rozvíjať, ale uznávam, že je lepší ako ufňukané správanie večných plačkov, rojkov a pesimistov. Z hľadiska správneho a žiadúceho rozvíjania a formovania dlhodobého konceptu pozitívneho myslenia má táto krajina ešte stále obrovské resty a rezervy. V škole napríklad chýba energetizačná výuka predmetov ako byť vôľovo a vierou orientovaný a pozitívnym myslením dotovaný k dosahovaniu lepších osobných výsledkov, pre kolektív i spoločnosť. V masmédiách úplne chýbajú pozitívne a hlavne hodnotovo hodnotné reality-show alebo iné magnety, ako pozitívne ovplyvniť a pomôcť formovať pozitívne myslenie národa podľa vzorov najúspešnejších a najvýkonnejších národov sveta (Japonci, Číňania, Nóri, Švajčiari...).
Odmietanie motivačných prednášok Pozitívne myslenie má Slovensko celkom dobre zvládnuté teoreticky (napríklad ľudia vedia, že kníhkupectvá sú plné všelijakých kníh o pozitívnom myslení), ale vôbec ho nemá zvládnuté prakticky (ako hlavný priamy dôkaz k tomu chýbajú napríklad celospoločensky široké psychoanalytické prieskumy, ale vidno to napríklad v názoroch na rast a rozvoj podnikania i v ďalších nepriamych dôkazoch). Koho life manažment a sebariadenie zaujíma viac – doporučujem tituly „Pohodou k prosperite I. – III.“ z rokov 2005-2007 alebo najnovšiu knihu „Pozitívne myslenie – ako začať (Eugenika Bratislava 2008)“. Zamysleli ste sa niekedy napríklad nad tým, že v podmienkach našej krajiny vôbec nefungujú masovo tzv. motivačné prednášky a prezentácie vynikajúcich rečníkov, charizmatických osobností a najúspešnejších ľudí? Taký roduverný fanaticky orientovaný Dale Carnegie, akého svetu dala Amerika nám naozaj stále chýba.
Slovenská cesta k pozitivizmu – dva magnety Napriek tomu je potešujúce, že existujú na Slovensku vôľovo, mentálne a ideologicky talentovaní a ochotní ľudia, ktorí pozitívne myslenie šíria cieľavedomo a systémovo. Za všetky príklady dávam do pozornosti napríklad internetový portál o pozitívnom myslení www.skola.jewel.sk alebo koncept PhDr. Jozefa Čuhu z Banskej Bystrice a ním založeného Medzinárodného centra pozitívneho myslenia (www.icopt.sk, www.pozitivnemyslenie.sk), ktoré verím, že bude stále intenzívnejšie rozširovať vlastnú členskú základňu, nielen pasívnych sympatizantov, ale najmä aktívnych členov.
Zaľúbiť sa do múdrosti Pragmatici vďačia za svoje know-how najmä ľúbeniu múdrosti. Múdrosť vraj najviac milujú filozofovia. Ale klasický filozof je príliš chudobný, aby ho moderný človek dneška ako vzor úspešnosti a spoločenského modelu uznával a rešpektoval Sophia – znamená múdrosť v gréčtine, odtiaľ vznikol termín sofistikovať = „zmúdrieť (umúdriť)“. Termín „filozofia“ sa skladá z dvoch slov – fileo = ľúbiť a sophia = múdrosť), tak medzi hlavné vnútorné dlhy celospoločenskej infraštruktúry našej krajiny patrí na popredné miesto nielen vedieť predať nami vytvorené vynikajúce hodnoty, ale potreba radikálne zlepšiť vnímanie a rolu pozitívneho myslenia pre zvýšenie kvality výstupov z produkcie a tvorby pridanej hodnoty jednotlivcov, kolektívov, firiem, organizácií, inštitúcií i štátu.
Potreba rozlišovať medzi osobnosťou a celebritou Na Slovensku je v danom smere ešte stále veľa kontroverznosti, protirečení, nezrovnalostí a deformácií. Aký to rozdiel napríklad prečítať si register najzrelejších a najúspešnejších synov a dcér národa na portáli slovenských osobností (www.osobnosti.sk, www.leaders.sk) v porovnaní s knihou „Kto je kto v Slovenskej republike (Who is who in Slovak republike“ na portáli (www.whoiswho-verlag.sk) ...... alebo si pozrieť každoročné vyhlásenie televíznych ankiet o mediálnych osobnostiach mladých tele-show rosničiek a hviezdičiek. Aká to úbohosť v národe a spoločnosti stále nevedieť dostatočne rozlíšiť medzi skutočnou zrelou osobnosťou a mladučkou narýchlo vykvasenou celebritou (bez zrelosti a dostatku skúseností v ľudskej kvalite). Osobnosť je najmä múdra, celebrita je najmä slávna. Ak sa podarí byť aj osobnosťou aj celebritou – je to ideál. Ale najhoršie je, keď nemúdra celebrita rozdáva životné rady a národ (najmä jej rovesníci – napr. mladá generácia tínejdžerov hlcú túžobne každé jej slovo...). Čo poviete?
Rezerva evidentná Kedy napríklad eticko-morálna kvalita v SR dospeje k tomu, že sa začne v niektorej televízii vyhlasovať každoročne súťaž o najväčšiu ľudskú osobnosť krajiny? Napr. z hľadiska zvládnutia výchovy nasledujúcej generácie (napríklad ktoríkoľvek materiálne chudobní rodičia, ktorí dokázali aj v podmienkach strádania a osobných obmedzení pre krajinu vychovať v dnešnej zložitej dobe päť a viac detí?). Pozitívne myslieť je menej ako pozitívne konať, ale viac ako myslieť negatívne. Obrovskou rezervou národa i vybraných jednotlivcov v životnom štýle je nedostatok pozitivizmu a pohŕdanie týmto úžasným energetizačným nástrojom (ktorý môže človeka priviesť k trvalému šťastiu, spokojnosti, harmónii, lepšej životnej kvalite a komplexnej prosperite).
/ P o k r a č o v a n i e ! / |