| 
AUTOR:
Ing. Emil Burák PhD.
* 17.05.1963 Stropkov
námestník generálnej riaditeľky DRSR pre kontrolu daní a daňovú exekúciu, manažér
VZDELANIE:
Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (1991). Od roku 1994 – 1999 absolvoval postgraduálne (externé) doktorandské štúdium so špecializáciou na Manažment financií v odbore Ekonomika a riadenie podnikov. V rámci systému celoživotného vzdelávania – rôzne manažérske kurzy i projekty v rokoch 2003-2006 v SR i v zahraničí.
PRAX:
Doteraz má za sebou vyše 20-ročnú pracovnú kariéru, z toho najviac pracoval v sektore služieb, financií a riadení. Z toho 10 rokov ako topmanažér v privátnom sektore (banky) v Bratislave a štátnom sektore (dane) v Banskej Bystrici. Pracoval v rôznych funkciách – ako obchodník (Reštaurácie D.Kubín 1985-1990), kontrolór (Daňový úrad D.Kubín 1990-1997), ako bankový a finančný manažér v rokoch 1997-2002 v Bratislave (napr. riaditeľ controllingu, viceprezident banky, generálny riaditeľ sekcie banky, branch manager pre retail), ekonomický riaditeľ televízie, od 2/2003 ako námestník generálneho riaditeľa Daňovej správy SR pre kontrolu a exekúciu. Tri roky (2003-2005 Fakulta financií) učil externe na Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici.
Z TOHO v DAŇOVEJ OBLASTI:
Doteraz v daňovej oblasti odpracoval 12 rokov (7 rokov ako kontrolór - daňový audítor, 4 roky ako námestník GR pre daňovú kontrolu a daňovú exekúciu, rok na Daňovej škole v oblasti vzdelávania ako metodik vzdelávacích projektov).
V súčasnosti (od 9/2006 doteraz) pracuje v oblasti vzdelávania /Daňová škola DRSR v B Bystrici/, je členom medzinárodnej expertnej skupiny EÚ – v rámci projektu FISCALIS pre oblasť vzdelávania. Súčasne ako autor, nezávislý ekonomický publicista – píše do niekoľkých časopisov najmä k problematike daní, financií, manažmentu a riadenia výkonov.
Je ženatý a má jedno dieťa.
TVORBA:
Celkovo doteraz: napísal 6 kníh a vyše 700 odborných článkov orientovaných na ekonomiku, riadenie, dane, podnikanie a sebariadenie.
KNIHY:
Dane na hrane (2000, Sepi Žilina)
Daňová optimalizácia (2002, EPOS Bratislava)
Automanažment podnikateľa (2003, EPOS)
Daňové plánovanie a daňové výdavky (2004, EPOS)
Pohodou k prosperite – Wellness a Carpe Diem (2005, TESFO Ružomberok)
Pohodou k prosperite II. – Slovenský profesoring šťastia (2006, TESFO)
Články:
Vyše 700, v roku 2007 aktuálne príspevky – napr. v Eurobiznise, Hospodárskych novinách, Manažment, mzdy a financie, Profite, Verejná správa, Produktivita a inovácie, atď.
PROJEKTY:
Zvýšenie efektívnosti daňovej kontroly Daňovej správy SR z 20% v roku 2003, na 60% v roku 2004-2005 (najmä cez Vytvorenie systému merania výkonov pre jednotlivcov i kolektívy),
Vybrané knihy a články sú využívaným podkladom pre SAV - Jazykovedný ústav v rámci projektu tzv. Národného korpusu.
Profil převzat ze serveru OSOBNOSTI.SK
|
|
POZITÍVNE MYSLENIE II. – Raj a peklo
Hlavným paradoxom doby je, že moderný život dneška má oproti nemodernému spôsobu života v minulosti menej spoločných hodnôt, ale oveľa viac životných paradoxov. Od schopnosti porozumieť im a byť nielen v obraze, ale najmä v nadhľade závisí aj spokojnosť človeka s vlastným životom.
Paradoxy našich čias v SR
Dnes máme väčšie domy a menšie rodiny.
Viac vymožeností, ale menej času.
Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu, viac vedomostí, ale menej súdnosti.
Máme viac odborníkov, ale aj viac problémov.
Viac zdravotníctva, ale menej starostlivosti.
Utrácame príliš bezstarostne.
Smejeme sa primálo.
Jazdíme prirýchlo.
Pohneváme sa priskoro.
Udobrujeme prineskoro.
Čítame príliš málo.
Televíziu sledujeme priveľa.
A modlíme sa priveľmi zriedka.
Znásobili sme naše majetky, ale zredukovali naše hodnoty.
Rozprávame priveľa, milujeme primálo a klameme príliš často.
Učíme sa ako zarábať na živobytie, ale nie ako žiť.
Pridali sme roky životu, ale nie život rokom.
Máme vyššie budovy, ale nižšie charaktery.
Širšie diaľnice, ale užšie obzory.
Míňame viac, ale máme menej.
Kupujeme viac, tešíme sa z toho menej.
Cestujeme na Mesiac a späť, ale máme problém prejsť cez ulicu navštíviť susedov.
Dobýjame vonkajší vesmír, ale nie vnútorný.
Rozbili sme atóm, ale nie naše predsudky.
Píšeme viac, učíme sa menej, plánujeme viac, dokončujeme menej.
Naučili sme sa ponáhľať sa, ale nie čakať, máme vyššie platy, ale nižšiu morálku.
Vytvorili sme viac počítačov pre viac informácií a aby sme vytvorili viac kópií, ale máme menej komunikácie.
Máme vyššiu kvantitu ale nižšiu kvalitu.
Toto je čas rýchleho stravovania a pomalého trávenia,
vysokých mužov a nízkych charakterov.
Viac voľného času a menej zábavy... viac druhov jedla... ale menej výživy
Dva platy... ale viac rozvodov.
Krajšie domy... ale neúplné rodiny.
Raj a peklo v našich hlavách
Čím je človek skúsenejší a zrelší, tým častejšie sa zamýšľa nad zmyslom života, podstatou bytia a jeho miesta v rodine, v práci, v živote. Čím je človek vzdelanejší, tým viac náročných a nezodpovedaných otázok nosí v sebe. Aj keď teoreticky radu pozná (lebo mudrci sveta snáď už vyriešili všetky dostupné a známe problémy alebo aspoň načrtli východiská, smer a cestu riešenia), prakticky (pocitovo, to – čo by mu najviac vyhovovalo a najviac ho uspokojilo) ju riešiť nevie.
Raj a peklo nosíme všetci najmä vo svojich hlavách – v ochote zmeniť alebo nezmeniť mentálny postoj a uhol pohľadu. Niekedy však nie sme ochotní si to vnútorne, a už vôbec nie navonok, pripustiť a priznať.
Humoristické očko
Humoristi túto tému tiež niekoľkokrát riešili, pričom najveselší a najpestrejšie zafarbený sa mi javí nasledovný príspevok jedného domáceho vtipológa:
„Americký plat, slovenská žena, anglický dom a čínske jedlo – to je RAJ.
Čínsky dom, anglické jedlo, americká žena a slovenský plat – to je PEKLO.“
Ak by som chcel spojiť dva protichodné vyjadrenia dobra a zla (raj a peklo) s pozitívnym myslením, mnohí možno povedia, že je to len klišé a póza, lebo pozitívne myslenie sa nedá do hlavy nainjektovať natrvalo.
Takú dokonalú injekčnú striekačku a v nej obsiahnutú vakcínu vraj ešte nikto nevymyslel. To je pravda. Ale na život sa vždy dá nazerať ako na obal i obsah. Mnohí po strednej škole idú študovať na univerzitu, aby si zvýšili svoju kvalifikáciu, vedomosti i poznanie (fundamentálny prístup preferujúci obsah). Takí sa neučia pre skúšku, ale aby vedeli aj pre život. Mnohí tam idú len za to, že to chcú ich rodičia (hoci im samotným je to jedno) alebo s cieľom „kúpiť si vysokoškolský diplom“ ako všeobecne uznaný „patent na rozum“ (formálno-formalistický prístup). Takí sa učia len pre skúšku, alebo sa na ňu neučia vôbec a hľadajú iné prístupy a cestičky, ako si ju kúpiť.
Nikto nie je dokonalý
Čo človek, to iný názor na život a vnímanie hier osudu, či už sú z kategórie raja alebo pekla. Biblické predsudky z hľadiska odkazu večnej knihy kníh urobili svoje aj v projektovaní tzv. smrteľných hriechov.
Niekedy by bolo možno dobré porovnať eticky hodnotný život neveriaceho aj s jeho neuznávaním smrteľných hriechov v konfrontácii s náboženským životom veriaceho s jeho poznaním, ale neustálym porušovaním smrteľných hriechov podľa učenia náboženského sveta.
Vždy, keď som doteraz počul rozprávkovo-naivistické príbehy o dokonalých susedoch, ktorí všetko majú (materiálne i duchovné) a nažívajú si ako holúbkovia, tak zrazu vyšla na povrch nejaká príhoda alebo dôkaz alebo skutočnosť, ktorá dementovala uvedenú naivistickú predstavu niekoho a potvrdila, že sú to normálni ľudia z mäsa a kostí, ktorí takisto majú svoje chyby a zažívajú si denne svoje raj a peklo. Normálni ľudia totiž žijú reálny svet a vedia, že život rozdáva šťastie striedmo, ale nešťastie a nepriazeň osudu plnými priehrštiami.
Stále nepoznáme vlastný potenciál
Raz sa v živote darí viac, inokedy menej. Oveľa dôležitejšie ako toto striedanie neba (raja) a pekla – je uzrozumenie s tými prioritami a hodnotami, ktoré z hľadiska etiky patria do raja (múdrosť, zdravie, rodina, priatelia...) v porovnaní s tými, ktoré patria do pekla (totálny hazard, honba za materiálnym mamonom, bezcharakternosť, bezetickosť...).
Ľudská hlava je pramálo preskúmaná. Geniálny stroj – zvaný mozgový počítač sa zatiaľ vysmieva s najlepších vedcov sveta, lebo mu dokážu pramálo rozumieť (zatiaľ ho vedia skúmať tak z jednej desatiny, ani to nie...). V každom z nás drieme od prírody potenciál diabla i anjela, ktoré niekedy život vyprovokuje k prejaveniu sa. Niekedy sa niektoré našej stránky neprejavia po celý život. Jeden zo svetových géniov v oblasti vynálezov Thomas Alva Edison to sformuloval výstižne: „Ak by sme urobili všetko, čo dokážeme, prekvapili by sme samých seba“.
Zlatá stredná cesta
Väčšina ľudí, ktorí inklinujú k vyrovnanému spôsobu života, nefandia extrémom typu raj a peklo, ale najviac milujú tzv. zlatú strednú cestu. Nie vždy však život dovolí po takej kráčať, aj keby sme to možno niekedy viacerí chceli.
Život a príroda sú plné všeličoho, aj inštinktov. Inštinkty vedia zabíjať i chrániť. Poučením pre pohodový život (viac k tomu v knihách: Pohodou k prosperite I. – III z rokov 2005 – 2007 v SR a Pozitívne myslenie – ako začať /Eugenika Bratislava 2008/), ktorého cieľom je komplexná prosperita (viac duchovná ako materiálna) je asi aj potreba vyhýbať sa vlastným extrémom a nehľadať a už vôbec neživiť v sebe aj inštinkt zabijáka.
/ P o k r a č o v a n i e ! /
|
